Akcia Chata po Rysmi.
18. - 20. 8. 2021
Ľubomír Sloboda navrhol v auguste, že by sa mohlo využiť pekné počasie a objednal osem nocľahov dve noci na chate pod Rysmi. Termín 18-20. augusta.
Tak som sa prihlásil aj ja. V programe bola okrem Žabieho koňa aj Vysoká. Reku po cca tridsiatich rokoch by som sa na ňu aj išiel pozrieť, či sa nezmenila -parádnica.
A tak okolo 13-tej ja, Bachleda, Alenka, Viili, Ľubo a Majka sme 18.8.2021 stáli nabalený na parkovisku Popradské Pleso. Mal ísť aj Čuli s Máriou, potom nemal, potom zasa mal a nakoniec nešiel, tak 2 miesta prepadli. No čo stávajú sa aj horšie veci. No nie? Trošku začalo mrholiť a to malo byť pekne.
Nabalený na ťažko, lebo je tam problém s vodou a navyše nejaké to železo... pobrali sme sa na chatu. Ona je ďaleko aj s ľahším batohom a nieto s ťažkým. Bolo mi to divné, že som stačil s Kinderkom , dokonca som ho niekde aj predbehol. Nakoniec z neho vyšlo, že mu nie je dobre od žalúdka. Ale zvládli sme to. Okolo 17-tej sme boli na chate.
Cestou malé milé prekvapenie, pri Žabích plesách sme stretli Čuliho s Máriou. Prišli večer a ráno poď ho na Rysy. Tesne pred vrcholom ich otočila metelica, tá čo na Popradskom mrholila.
Únava aj chlad (aj žalúdok) hovorili, že dnes na vrchol už nepôjdeme. Ale nikdy nehovor nikdy, keď sme sa po „jednom„ zahriali trochu oddýchli, že čo tu budeme ešte do večera.
A co by dup (teda trošku dlhšie) sme stáli na vrchole Rysov. Nikde nikoho. Ešte Ľubko hovorí, že kde to tí ľudia berú vraj tu býva veľa ľudí.
Teda bol tam jeden chalanisko, čo tam šiel nocovať. Práve si varil vodu na čaj,a to ešte nevedel, že ho nechal doma. Šiel s kamarátom Orliu Prť, toho chytilo koleno, tak to vzdal a aj s čajom odišiel domov. No a nám sa výstup oplatil. Oblaky sa začali trhať, slnko sa predieralo cez hmlu a tak kde si sa postavil samé vidmo. Tak keď sme sa nakochali šli sme na chatu. Ale cestou si Majka udrela koleno. Nechtiac. A ráno chodila ako Pejrak.
Plánovaný Žabí kôň sa odkladá, lebo Kinderko stále nie je vo forme. Večer totiž dostal chuť na tuniaka s Lídla a nepodelil sa. Aj keď si zaplával v ťažko vynesenom pive, nepomohlo.
Večer som navrhol aby sme šli na tú Vysokú, že sa tam rozlezú a to som netušil, čo bude ráno.
Ráno sme začali stúpať do sedla Váhy, aj trochu ďalej. Ale po zvážení sa Peťo zo žalúdkom a Majka s kolenom spolu vrátili.
My štyria sme po rampe a cez Kohútika prešli nad Zlomiskovú dolinu. Traverzom a výrazným žľabom, ktorý presne Ľubko identifikoval sme kolmo vystúpali po hladké platne a traverzom doľava sme sa dostali tesne pod vrchol. Potom už len pár metrov a .... boli sme na nej.
Čo k tomu dodať .Výhľady pre bohov. Teraz som si ju vychutnal lepšie ako prvý raz. Zostal nám už len opatrný zostup dole. Tou istou cestou sme sa dostali na chatu ku našim maródom.
Na druhý deň po zvážení sme sa pobrali na Popradské pleso. Ja , Alenka, a Vilko sme ešte vyfučali na Tupú (2286 m). Majka s Ľubkom boli pozrieť Symbolický cintorín a Kinderko postrážil veci. Potom odišli na Štrbské pleso, kde parkovali. My sme s Peťkom pomaly zostúpili na parkovisko pri Popradskom plese.
Až na ten lazaret to bola pekná akcia - čo poviete.
Napísal Jozef P.
