Satanáš 2421,5 mnm
12. 8. 2020
Blížila sa polka augusta, počko hlásili fajné a tak Jožko navrhol vybehnúť na Satana v Tatroch, už som tam dakedy bol, ale je to tridsať rokov pomaly a to bolo s Gustom v zime.
Boli sme štyria, Jožko ešte ohlásil dvoch kamarádov.
Parkujeme na Štrbskom Plese, pri centrálnom parkovisku. Je slnečno a bezvetrie. Po žltej nastupujeme k Vodopádu Skok v Mlinickej doline. Je tu nával a okolo vodopádu horda fotomilov. Stúpame friško, obchádzame reťazoťahov po okolitých skalách, tak sme sa oné rozbehli, že sme aj dych predbehli a hore sme naň museli počkať.
Šlapeme až k Volím plieskam, kde sa odrážame doprava na trávnatý chodníček pod stenu. pokračujeme vpravo po šikmej výraznej rímse. Prekonávame jeden prelez, pohodička. Pretíname svahom niekolko rokliniek, v jednej sa chodník rozdvojuje, dá sa ísť vrchom i spodom, my ideme spodom cez nepríjemný hladký kútik, vraj to minule Tomáš skúšal i vrchom, ale vrátili sa.
Dostávame sa do markantného žlabu, ktorým stúpame k Satanovému zárezu. Stretáme peknú slečnu v klobúčiku na prechádzke, viacerí sa za ňou otočili. 5aháme sa doľava po nevýrazných viacerých chodníčkoch, ceplo stúpa, dych sa stráca, fučíme ostošesť.
Sme konečne v záreze, sedielku na hrebeni, obdivujeme výhľady na Rysy a Kôprovský.
Kúsok po hrebeni a sme na Južnom vrchole, vytešujeme sa z peknej túry, obdivujeme výhľady a fotíme. pôvodne sme uvažovali o zostupe po hrebeni cez Patriu, ale jeden ide ešte do nočnej a ta volíme ústupovú trasu tak, ako sme aj prišli.
Dlhšie sme nikde neboli a tak aj kolienka nestoja za veľa, kondička úplne v perdeli, bolo to tak akurát. Schádzame k plesám a cez Vodopád Skok spolu s davom dorážame na Štrbské Pleso. Davame si v reštike obed a v podniku kde parkujeme pivečko s kávou.
Bola to moc pekná túrička, ešte si to zopakujeme i s tým väčším variantom.
