Okolom Mojtína,
alebo Ako sme si v kolektíve pekne zahundrali na nedeľnej vychádzke vo štvrtok
28. 5. 2020
Dohodli sme sa s Vladinom, že sa pripojím k ich akcii do peknej oblasti Strážova. Potreboval som mu preukaz odovzdať, GDPR dať podpísať a hneď sme dohodli aj akciu u nich na Vysokú v Malých Karpatoch.
Večer som to hodil na FB a ozvala sa Maja, že by sa pridala.
Ráno som sa zastavil pre ňu v PD a cez Šútovce sme sa presunuli do Zliechova, parkovali sme pri dele, kde za chvíľku dorazil Vlado s Jankou Jozefom a Peťom. Vybavili sme papiere a vyrazili hore dedinou smerom vľavo od Strážova na kopec Javorina.
Počko nam vyšlo, slniečko svietilo a nefúkalo, boli aj mraky, ale na tieto aprílové dni v maji to bolo luxusné. Bolo chladnejšie, ale hore kopcom sme sa rýchlo zahriali. Obdivovali sme parádne buky i medvedíky spomínali, dobre nám padlo si podebatiť.
V sedle sme dali pivečko a rozumným terénom sme sa prešvihli na Mojtínsku stranu na lúku s vlekmi a výhladom až na Vršatecko. Pod vlekmi sme si dali pauzičku niečo zobnúť i posedieť, dúfali sme v čapáka dole v dedine, ale nakoniec tam mali len obchod, krčmu nie.
Po parádnej novej asfaltke sme prudko klesali dole do doliny, ľudia tam brigádovali odhrabávali lístie z kanála pri ceste, ale keď som videl ten svah plný suchého listia nad cestou, asi to moc zmyslu nemalo.
Odrazili sme sa doprava k nejakej jaskyni po vychodenom chodníčku. Bola to jaskyňa sv. Jozefa, celkom pekná, veľka aj bradatou panenkou Mariou, až pri pohlade zblizka sme zistili, že to bude asi ten svätý Jozef.
Spravili sme pár foto a pokračujeme chodníkom ďalej k nejakej kaplnkea a prameňu Mazáčka, kam sa nám našťastie nechcelo schádzať. Chodník ide lesom a nad prameňom sa lomí doprava, kopírujúc hranu svahu, vytrvalo stúpa, my svorne, hrdinsky a vytrvalo hundreme, kto toto vymyslel, nemohli sme doma sedieť, nuž tak ako hore kopcom, čo rozumného konca nemá. Síce pôvodný plán túry mal ísť až k Riedke, ale boli sme celkom radi, že sme si to takto rozumne skrátili, to mal len zas Vladino veľké oči, na mape to vyzerá o dosť menšie, ako v realite, aj kopce sú menšie, aj pri tom nohy nebolia.
Nakoniec sme došli na krásnu prvosienkovú kúku, aj som na chvíľu vyľahol do trávy, aj sa trochu fotilo. ďalším stúpanim sme dorazili zase nad tie zjazdovky a cez Javorinu sme sa prehopli do Zliechov. V sedle padlo posledné pivo a Jožko chytil svrčka polného.
V závere sme cez lúku netrafili chodník ako ráno, ale naokolo sme to trošku obišli. Cestu nám ešte skrížila užovka hladká, opalovala sa na slniečku.
Bola to moc pekná taká nedeľná vychádzka, hoci bol štvrtok, človeku po tej koronablbosti celkom dobre padlo prejsť sa s partiou v oblasti čo moc nepozná, všetko bolo krásne zelené, všetko kvitne a vzducho sa šíria silné jarné vône.
