Chata v Žiarskej doline
14. - 16. 2. 2020
Alica nám vybavila chatku HZS v Žiarskej doline na jediný volný termín v polke februára, počko sme super trafili, nasunuli sme sa hore už v piatok.
My sme boli skitrojka s Dušanom a Čulim, síce sme vyrazili ráno, že ešte niečo ešte poobede poriešime, ale akosi sa nám po príchode na chatu už nechcelo, Alica s Peťom boli ešte lepšejší, tí sa dali hore rovno vyviesť pasáčikom. Tak sme aspoň zbehli na chatu na šošovicu s pivečkom. Navečer dobojovala aj posledná päťka, Jožko, Ala, Nadežda, Vilko a aPeťo. Niečo sa poantidepresívalo pri príjemne dlhom zimnom večere.
Ráno sa to vyčasilo, na oblohu sa vytrepalo Azúrko, Oscar osvecoval Smutné sedlo a kopčeky okolo. Vyrážame o pol deviatej, my traja na lyžiach, Jožko a Peťo na snežniciach, ostatní na mačkách, v pláne mali Baranec.
Čuli to vzdal ešte na somárskej lúke nad chatou, tie čulenky ho zas rozboleli, ja s Dušanom sme sa strmým výšvihom vyteperili na plató nad dolinou. Bolo to brutálne strmé, skoro som dušu vypľul, šak som mesiac na riti posedával a pred Rajom tiež pauzoval, niet sa čo diviť.
Odfotili sme si Veľké Závraty a odbočili sme na Žiarske sedlo, trochu sme klesali, kým sme sa napojili na trasu z doliny. Zase stúpania na muldy, vedľa nás bojovali češi na snežniciach, slnko pálilo o dušu, kyslík sa zas niekde schovával, sviňa jedna.
Záver bol zas najstrmší, ľadový, ale sedlo stálo za to. Na druhej strane inverzia, len vrcholky trčali, Baranec sa pyšne vytŕčal. Malá partia sa spúšťala na druhú stranu, všetci okolo len hmkali závisťou. trochu som pofotil a pomaly sa púšťal späť. Bolo to strmé aľadove, tak so zatiaľ nechal nahodené pásy. Akosi som zabudol horné klipsne na lyžiarkach zapnúť, ale zistil som to, keď som pri Alenke točil a z ľadovej krusty vbehol do prašanu, veru riadny kráter som tam vybudoval. Keď som to dal na poriadok a zhodil pásy, tak to už šlo, len som bol strašne drevený, stál som na tom pred rokom dva krát, vlastne som zas začínal od piky, ale časom som sa rozhýbal.
Duško si to užíval, ten je profík, ešte si vybehol do Smutného sedla, ja som pomaly dobojoval na chatu a s Čulim zbehol na Fazuľovicu a pivo. Bola to samovražda, bola jej plná veľká miska a lyžica v nej stála, bola hustá ako prívarok, ledva sme došli na chatu a rovno do postele.
Neskôr dobojovali aj ostatní, zdolali Plačlivô a boli navýsosť spokojní, ten Baranec vraj bol moc ďaleko. Počúvali sme muziku, aj sa trochu spievalo, tancovalo, antdiepresívalo, spomínalo a v noci sa aj psychiater zastavil.
V nedeľu vyrazil Duško do Lúčneho sedla pri Hrubej kope, ja som plánoval len somársku lúku, Nadežda stávkovala, tak s Čulim upratovali chatu a ostatní mali v pláne Smutné sedlo.
Počko už nebolo také super, ale dalo sa. Tá stopa zo včerajška bola ľadová aj pásy sa v nej šmýkali a tak som sa tal doprava na rampu, boli aj tam dva ľadové úseky, ale dalo sa to obísť. Vytrepal som sa hore na plató a pomaly dôchodcovským tempom som si vykračoval po tvrdom povrchu, bolo to dosť tvrdé, v noci to zamrzlo na kosť.
Prišiel som pod sedlo, ale naši nikde, len naľavo na kopci som zaregistroval biele lyžiarky, bol tam sám a tak som prezvonil Duška, bol to on, tak som mu zamával. Zavolal som aj našim, že kde sa stratili, tak mi vysvetlili, že tam nebolo prešľapané a tak idú pre zmenu do Žiarskeho sedla. Ja som sa otočil a opatrne zišiel späť na plató. Odtiaľ po včerajšej stope smerom na Žiarske sedlo a keď sa stopy spojili, tak som to otočil dole do doliny, mal som toho celkom dosť. Sneh bol tvrdší a šlo to podstatne horšie ako v sobotu.
Veru, bol som celkom šťastný, keď som to vyzul pri chate. Duško dorazil kúsok po mne, tiež hundral, že ho akosi celý človek bolí. Zbehli sme na Kapustnicu s pivečkom, potom sme sa pobalili, spravili spoločné foto na terase, rozlúčili sme sa a na lyžiach s veľkými batohmi sa pustili dole. Hodne lyžiarov nás predbehlo, všetci uvoľnení si to užívali, len ja som bojoval, bolo to ľadové, miestami rýchle, stehná mi tvrdli, no bol som rád, keď som to zdolal i keď s jedným pádom, nuž musím začať trochu trénovať.
Bola to super akcia, myslím, že všetci boli spokojní, počko nám vyšlo, nikto sa nedorantal, už plánujeme chatu pod Chlebom o mesiac.
