Brnčálka 2020
Jesenná Brnčálka 2020
20. 9. 2020
Násúvame sa do Tatier vo veľkom počte 18 ľudí, ja idem s Mirkou, Malinami a Radosom, Mirka šoféruje.
Vyrazili sme ráno o úpol siedmej a parkujeme pri hoteli Hutník okolo desiatej. Zároveň s nami došli aj Peťo, Cilka a Naďka. Šlapeme po modrej k hlavnému ťahu na Brnčálku od Bielej vody. Chodník je nekonečný, ale nakoniec sme úspešne dorazili a čakáme v nekonečnej rade na pivo a kapustnicu.
Batohy sme nechali v triede a naše kvarteto vyráža okolo tretej na Jahňací. Peťo je od rána ofučaný, normálne sa mu ani nechcelo. Počko nám praje, slniečko vysvecuje a ani vietor moc nefúka. O piatej sme hore, výhľady super. Pofotili sme sa a padáme dole. Cestou sa kŕmime čučkami.
Chodník nad chatov za veľa nestojí, riadne veľké schody, vodou zatečené, aj koleno sa už ozývalo.
Ubytovali sme sa a večer dali ešte pár pív. Naplánovali sme na ráno medené lávky.
21. 9. 2020
Ráno hygiéna, potom poriadne raňajky a o ôsmej vyrážame. V očakávaní ťažkého dňa som dal i ortézu na koleno.
Obchádzame pleso a smerujeme k Fľaške. Je nás desať kusov. Oprilbovali sme sa a po nereťaziach stúpame skalnatým hrebienkom pod Čierny štít, odtiaľ sa na hrane odrážame nechodníkom k Medenej kotlinke.
Na nestabilnom kamennom poli sa mi nejak zadarilo, kameň mi ustrelil spod nohy, o druhy som zakopol a zapikoval som medzi ne, jak kamikadze. Sadol som, skolaudoval škody, niečo nepekne ruplo a plastová fľaška to nebola, asi rebro, lebo bolelo a aj rameno som vysadil, tiež bolelo jak čert, ale nič na čo by sa dalo vyhovoriť.
Prechádzame ľadové pole, povrch je tvorený plastvovými priehlbinkami, nepríjemne sa šmýka na ňom. Z druhej strany vidíme že je pod ním riadna dutina. Stúpame kamennými násypmi pod stenu, ja som bol pozrieť na druhej strane, či tu nie je výstupový chodník, ale nič som nenašiel.
Pod stenou si dávame sedáky a tretím žliabkom stúpame na zasypanú policu, ktorou sa ťaháme doľava do kúta.
Je tu viacero možných variant a tak hľadáme najschodnejšiu trasu, Jožko sa zarúbal a mal problém sa vrátiť, i lano sa mu hodilo. Všetko je tu nestabilné, pokryté napadanými kameňmi a tak musíme dávať pri postupe pozor, aby sme nezhodili na tých pod nami.
Ešte jeden nepekný výšvih a sme na spodnej lávke, je široká a zasypaná šotolinou, ale chodník je tu konečne viditeľný. Idem dopredu a pomaly postupujeme. Hodne fotím, hlavne Čierny, Karbunkuláč a Kolový.
Prichádzame na hrb, kde lávka klesá, ale my cez dva vzpriečené balvany v štrbine preliezame na hornú lávku.
Dali sme pauzičku, niečo zapiť a zajesť a pokračujeme vpred. Dochádzame pod ďalšiu stienku, tlačíme sa do kúta, ale lepšie je ísť štrbinou viac doprava, Radosa to obišiel najľahšie cele vpravo. Už vidíme hore nad sebou zábradlie, stúpame skalnatým nie moc náročným terénom a hľadáme chodník. Nad nami je hore vidieť veľký balvan. Nakoniec doliezame k nemu, sme na hrebeni kade dolieza jordanovka, fotíme Pyšné štíty a doliezame k zábradliu.
Robíme spoločne foto, i si zagratulujeme, niekto ide i na vysutú plošinu, ostatní sedia za zábradlím nad reťazami a obedujú.
Ideme ďalej. Zliezame reťazami stále nižšie a nižšie. Sledujeme paraglajdistov šantiacich vo vetríku a stúpajúcich prúdoch. Nad Emeričiho narekom vyťahujú poniektorí ferraťáky, ale v podstate je to ľahké, pri základnej opatrnosti pohoda. Ešte jeden žlab a sme dole, odstrojujeme sa a mažeme na lanovku.
Vzadu ostavame traja Ja s Mirkou a Nadeždou. Lanovka nás zadara zviezla na skalnaté, kde sme si kolektívne capli pívo.
Máme toho už celkom dosť, ale ešte nás čaká svišťovka. Idem vpredu, udávam tempo, vzadu hundrú, ale časom sa chytajú a dobiehajú ma, je to nekonečné. V sedle fuka studený vietor, tak sa obliekame a vyťahujú sa i nejaké kalórie, dole kopcom mi zas utekajú, musím dávať pozor kam šlapem. Kolienka už cítim a nemám záujem im ublížiť viac ako treba.
Serpentína za serpentínou pomaly klesajú do údolia, na jednom mieste chodník strhnutý a obchádza sa to bokom, v dolnej časti mokrý kútik s reťazami. Dosť sa tam šmýkalo, ale zvládli sme to. Konečne dole, ešte Ľubo ukazuje nemecký rebrík s Ušatou vežou a pri malom plese i bobriu zuborobotu na menšom strome. Konečne chata, pívo, perkelt, sprcha.
Druhá skupina s Majou, Dankou, Dorčou a Jarmalom robili Jahňací štít.
Večer sa trochu muzicírovalo, ale boli sme nejakí umolestovaní, tak sme sa postupne povytrácali.
22. 9. 2020
Je utorok, po náročnom dni volím ľahšiu túru na Jastabku, Jožko sa pridáva, Lubo s partiou tlačia na pílu, zvolili Čierny štít, Vilko s Peťom a Alenkou sa rozhodli pre Karbunkuláč, aspoň to skolaudujú, Nadežda zvolila Biele pleso a Kolové sedlo.
My vyrážame smer Jahňací spolu s karbunkuláčmi, máme spoločnú cestu až po sedlo pod Jastrabkou. Zakúrili do kopaca a tak ideme z nohy na nohu. Odbočujeme za plieskom doľava na parádny kamenný chodníček a povedla zrážkomeru stúpame do svahu, chodníkov je tu viac, miestami i skalnaté pasáže.
V sedle sa rozdelujeme, my vyťahujeme lano, cesta pokračuje po výraznej rýmse, je tu blbý úsek na začiatku a druhý kúsok vyšie okolo šutra po hladkej mokrej platničke, ale sú tu štyri borháky na zaistenie.
Trebu kúsok zostúpiť do žliabku a druhou stranou hore, naťahujem to, Jožko ma istí, po rýmse doliezam k šutru, je to tu celé mokré, po hladkej platni ešte hore možno ako tak, ale dole čistý tobogán, nakoniec nachádzam borhák zboku toho kameňa, dociahol som ho a dávam expresku, potom to už šlo.
Istím Jožka, doliezol ku mne, odviazali sme sa a lano tam nechávame, už je to ľahučke. Sledujeme Peťa, Vilka a Alenku, lezú trávnatími policami na predný Kopiniak.
Prichádzame na trávnatú plošinku s nádhernými vyhladmi a odtiaľ už ľahkým hrebienkom na vrchol. Pri soške sa fotíme, slnečná vrcholovka, len oči sa ťažko držia otvorené.
Zostupujeme rovnakou trasou, idem vzadu a sťahujem lano. Pomlinky kecajúc a popíjajúc Jožkove antidepresíva zostupujeme na chatu. Dali sme kapustovú a nejaké pívo a zas nejaké antidepresiva, je nám na lavičke, pri slniečku, pred chatou celkom fajn. Jožko o tretej vyráža na vlak, smer jablká na východe.
Lubová skupina dorazila od Čierneho štítu, dostali sa na chodník pod lezeckou stenou ale nad rozsypaným žlabom Maja usúdila, že nemusí mať všetko a ostatní ju mohutne podporili, Ľubo ešte zliezol ten výšvih a bol pozrieť za rohom tie nepríjemné hlboké trávy a potom zaradili spiatočný kurz.
Jarmal s Dorčou robili Svišťovku, Nadežda sa vrátila od Kopského, že musela ujsť, strašne tam fučalo.
Večer sme posedeli trochu sa pomuzicírovalo, dnes trošku dlhšie, ale nie moc.
23. 9. 2020
Dne sa ešte plánovala Jastrabka pre Lubovú skupinu, ale ráno bolo zatiahnuté, fučalo, fronta dorazila predčasne, tak si viacerí vydýchli. Padlo rozhodnutie rovno zísť k autám, ale presadil sa návrh isť cez Biele pleso a zísť povedľa kežmarskej Bielej vody na Šalviový prameň. Cestou sme ešte pozerali nemecký rebrík a Kozí štít. Túto trasu som šiel prvý krát a celkom to bolo pekné.
Naautili sme sa a vyrazili domou, najedli na Rieke, kde sme sa rozlúčili.
Moooc pekná náročná akcia, boli to i prvoprechody i tradičné túry, počko neskutočne vyšlo a zišla sa super partia.