Bivak na kľaku
18. - 19. 4. 2020
Tento rok sa nevyvíjal moc šťastne, dorazila corona a šecko sa zastavilo, ľudia sedia doma, zhromaždovanie zakázané, akcie zrušené. Čuli vymyslel akcošku vybehnúť si prespať na Kľak, pár sa nás na to chytilo.
Vtipné bolo, že som vyrazil skoro už o deň skôr, už som bol zbalený pri aute, len som ešte prezvonil čuliho a on, že až zajtra sa ide.
Na druhý pokus som vyrazil poobede okolo piatej, Čuli s partiou už boli tam, brali aj lano a plánovali zlaňovať stenu od kríža.
Bola to slušná šlapačka do kopca s batohom, už dávno som nešiel naťažko, ešte že som ten stan nechal v aute. Trochu som fotil cestou. Našiel som ich hore stany už mali postavené. Stihol som ešte záver západu slnka kríž odfotiť. Spravili sme malý ohník, opiekli slaninku i špekáčky, pokecali pri ňom do nejakej dvanástej, dobre nám to padlo i muziku sme si púšťali cez malý repračik z mobilov, Jožko mal rum ja som popíjal červené Čuli a Duško nejakú domovinu. Aj fajku som po dlhej dobe vytiahol.
Síce mesiac nepadla ani kvapka, ale nad ránom predpovedali že čosi bude, povedal som si, že to nejako prežijem, však som si zobral zrúdu do - 29, ta niečo znesie. Nad ránom som sa zobudil na mrholenie, rozhodol som sa ho ignorovať, ale keď to pridalo, nasáčkoval som sa k Duškovi do stanu. Mal tam príšerný hrb, nedalo sa ani cez, ani okolo neho, ale aspoň tam nepršalo.
Nad ránom som bol vonku a kukám neprší, tak som si vytiahol zase spacák von, ale okolo šiestej začalo zase, hrdinsky som odolával, ale keď ma mechúr vyhnal zo spacáku, tak som to zbalil, rozlúčil sa a pobral sa dole.
Bolo to fajn niekam vybehnúť, aspoň som vyskúšal zrúdu v daždi, voda neprešla i keď bol vrch úplne mokrý, doma bol suchý za desať minút, keď som ho vybalil.
