Zimný zraz Police nad Metují
14. - 17. 2. 2019
Osemnásť členov nášho klubu sa zúčastnilo českého zimného zrazu turistov, kombinovaného s 52. ZZ KST v krásnom kraji pieskovcových veží Adršpachu.
Ubytovaný sme boli na škole a mali v tom slušné zmatky, lebo nás mali dva krát a mali sme byť do poslednej chvíle v telocvični, ale nakoniec to dobre dopalo a skončili sme v triede. Majú tam krásnu školu, super vybavenú i super udržiavanú.
Presúvali sme sa autami, len Jarko sa zviezol s Milankovcami vlakom, je to štyristo kilákov, cca šesť hodín autom, ale stálo to za to a ešte sa tam vrátime.
Pri zahájení sa moc nevykecávali, privitali slovákov aj poliakov a bola i čestná salva nejakých místnich ostrostrelcov, tej kultúrnej časti moc neublížili, zahralo nam len nejaké kvarteto zo školy.
Stravu sme mali len večere v místní vývarovne na družstve, ale varili dobre a chutne.
V piatok ráno nám zaspievali žiaci vo vestibule a my sme vyrazili na L3. Trasa viedla z Horního Adršpachu cez Kalousy, rozhlednu Čáp, Dedov do Pekova, cca 25 km.
Sneh bol zrána ľadový, nedalo sa moc namazať, skúšal so i pásy, ale zas to moc brzdilo. Viacerí sa tam trápili, iba Tono si to užival, korčuloval si po planinách.
Naopak dopadol Jožko, dobehlo ho makanie v posilke, mal silné krče a tak to radšej zabalil.
Pekná bola rozhľadňa Čáp, ale ja s Jankou sme to obišli po poli, vraj tam bol divoký zjazd.
Ja som s Jankou uzatváral našu grupu, v zjazde v Bischofsteine Jožko mierne upravil tvar svojich palíc, spravil ich pravouhlé, zreparoval ich nejakými tyčkami a páskou.
Ukončili sme to v Dedove, ale časť našich pokračovala cez kopec, lúky a Ostaš až do Police.
Večer sme zbehli na premietanie Kostariky, po našom skôr kostivriti, kvasinkové pivo a nejake countri, nebolo to až také strašné i keď Mirku z toho švaclo o zem.
V sobotu sme boli trať L1 z Ruprechtíc na Ruprechtický Špičák a po hrebeni cez Javorový Vrch až do Janovičiek.
Sneh bol už lepší, ale pod Špičákom som dal pásy a došiel som na nich až do cieľa. Padlo za obeť trase zase pár paličiek, aj Mirka jednu obetovala.
Hrebeň bol celý hore dole, miestami to bolo rozbité a museli sme aj kúsok zo Špičáku niesť, záver trochu ľadový.
V reštike v Janovičkách bol nával, bus mal prísť až o pol piatej, ale zviezli sme sa dole so Staro Lubovniančanmi busom.
Zbehli sme na neskorý obed do Ostašu, kde sme neskôr presedeli i oficialny záver. V sobotu boli pešiaci na prechode Adršpachom, bolo to ľadové a mali aj špekáčky opečené.
Papučák mali na vstupné, kapacita asi tretina účastníkov, lístky sa rozchytali za pár minút. Z našich bol len Peťo s Majou. My sme si spravili zábavu v triede.
V nedeľu sme ešte vybehli pozrieť Ostaš, bolo to pekné, ale hnusne ľadové, už to nebolo ani na róžovky, ale na poriadne mačky. Lubo s partiou boli kuknúť múzeum Merkúru, detskej stavebnice.
Bol to dobrý zraz i keď to oteplenie narobilo problémy, je to krásny kraj, plný pieskovcových útvarov, bludísk, skalných hríbov a veží, prídeme to poriadne pozrieť v lete.