Východ slnka na Kriváni
12.10.2019
Už dlhší čas som pokukoval po nejakom zaujímavom štíte, na ktorom by bol východ slnka výnimočný. V septembri sa nám podaril s Peťom západ slnka na Jahňacom štíte a tak píšem chalanom do skupiny: „Čo tak si vybehnúť v sobotu skoro ráno na Kriváň a zažiť jeden z najkrajších východov slnka?“ Počasie hlásili pekné bez mrakov, len teplota hore -4°C a pocitovo až -10°C dávali najavo, ako sa naobliekať a nebude na škodu zobrať aj mačence a cepín. Odchod sme dali o 1:15 z Kanianky, ale po menších komplikáciách sme vyrazili až 1:40.
Peťo prišiel aj s Mirkou, hodil som veci do kufra a začala stíhacia jazda do Tatier. Na parkovisko sme dorazili okolo 2:30. Zoznámili sme sa s druhou partiou, ktorú doviezol Ľuboš, nasadili čelovky a hor sa z Troch studničiek po zelenej hore k výšinám. Čas na smerovníku písal 4:00 hod na vrchol, prevýšenie 1355m, takže máme čo robiť. Zo začiatku sa držíme pokope, ale postupne sa skupinky trhajú.
Petrík nasadil tempo, ale keď zistil že ostal sám, tak nás počkal kúsok pod kosodrevinou. Dali sme jeden na roztiahnutie ciev a užívali si pohľad na zapadajúci mesiac nad Veľkým Chočom, ktorý bol akurát v splne.
Ďalej sme sa už držali pokope. Serpentíny nás vyviedli z kosodreviny až pod Vyšnú Priehybu, kde sme si dali menšiu pauzu. Odtiaľ sme mali pekný výhľad na Malý Kriváň, kde sa sem tam mihali svetielka čeloviek turistov, ktorý mali ten istý zámer ako aj my. Nasledoval traverz popod Kriváň, v ktorom už bol prvý sneh, alebo skôr ľad z potôčika čo pramenil kúsok.
Na rázcestí sme sa rozhodli, že hore pôjdeme starým chodníkom cez Krivánsky žľab, ktorý už bol celý pod snehom. Sneh bol tvrdý, nešmýkalo sa a preto sme nemuseli použiť mačky. Išiel som prvý, robil som stopy a pomaly sme vyliezli až do Daxnerovho sedla.
Čas bol celkom pokročilý, bolo 6:30, zore sa za Gerlachom už červenalo. Dievčatá trošku zaostali a keďže som chcel točiť aj východ slnka, tak poslednú časť výstupu na vrchol som išiel dopredu. Držal som sa bezpečný kúsok od hrany, aby som cestou hore ešte urobil pár záberov.
Na vrchole už bolo 5 turistov, ktorý sa fotili a zahrievali. Ja som rýchlo rozložil techniku a spustil časozberné video. Postupne dorazil aj zvyšok partie a spoločne sme si užívali ten neopísateľný pocit, keď slnečné lúče pomaly osvetľovali okolité štíty a končiare.
Teplota bola znesiteľná, vietor minimálny, ale aj tak sme sa radšej zahriali a nie len teplým čajom. Spravili sme spoločné foto, urobili zopár „samkov“ a niektorí aj „svojky“ a pomaly sa pobrali smerom dole, ale teraz už po značenom chodníku cez malý Kriváň.
Prvých turistov sme stretli až na rázcestí, ale postupne sa hustota zvyšovala a v kosodrevine už boli prvý odvážlivci v bermudách a tričkách s krátkym rukávom s mini batohmi. Ja som mal vo veľkom batohu zimnú bundu, mačky, cepín a pripadal som si akoby som išiel zo 4-tisícovky.
Cesta dole bola nekonečná, ešte sme spravili rozlúčkový záber s Kriváňom a tešili sa z krásneho turistického zážitku.
Tomáš
