Skalka tak akosi neplánovane.
3. 7. 2019
Čuli zavesil fotky zo Skalky z nových čerstvých prírastkov, Mostíka a Siete. Kinderkovi sa to zapáčilo, navrhol tam zbehnúť cez víkend, to mu hneď vyhovorili, že to tam bude nával a tak vymysleli výjazd v týždni, v stredu o šestnástej. Mne to tiež pasovalo, Pridala sa Mirka a Važanovci, tak sme sa nazbierali piati do auta
Po piatej sme tam dorazili po novóm asfalte, už od tunela nad Kremnicou, ešte bou teplý. Parkujeme v priehybe pod vysielačom, pri nástupe na chodník. Ešte nejaké ustrojenie, prezutie a vyrážame k zjazdovke po chodníku k ferrátam.
Mostík vidíme prvý, začína z veže nad zostupovkou k ferrátam a končí na veži, kde končí aj Výzva a po novom aj Sieť. Zo spodu to vyzerá fakt cool.
Začíname zostra, ideme na Výzvu, dal som si lezky a aj batoh nechal dole, aj Mirka tak urobila. Čakáme, lebo je tam nalezený nejaký borec, čo je strašne pomalý, ale postupuje. Nakoniec ideme, Kinderko prvý, Tomáš druhý, Mirka tretia a ja posledný. Pani Važanová si vybrala Komín.
Ide to pomaly, viac posedávame ako sa posúvame, ten hore po prehupnutí cez hranu zatvrdol nadobro, aj lano mu spustili, aj naviazať sa nevedel, odsedku mal naopak, na lane prusík a karabínov k sedáku, musel to preväzovať každé istenie, na nohách wybramy, na chrbte batoh, nie div že tam vykapal. Ešte sa mu aj prsák rozviazal, mal tam nejaký divný uzol. Peťo ho tam ratoval, naviazal ho, karabínu mu požičal, odsedku previazal a radil mu kým zhora ho traja ťahali, až ho nejako hore vytiahli. Bolo to také náročné tempo, že som sa ani nezapotil, kľudne som mohol ísť ešte raz, Mirka bola na tom podobne.
Dali sme si ten mostík, ten je pekný, dĺžka zo šesťdesiat metrov, je dobre došponovaný, povolené len max. dve osoby. Šiel som s Mirkou a trochu som ju pohúpal, až mi skoro do vlasov skočila.
Zliezli sme zase dole a presunuli sa na sieť, vyzerá to fajne, ale zhodli sme sa, že je to dosť otrava, trocha nudné, s horným istením a v tempe, to by bol iný záhul, ale takto ništ moc, posúvaš sa jak slimák a furt sa len prepínaš.
Nakoniec sme si dali ešte Komín ku krížu a cestou dole si poniektorí dali aj detskú Janošíkovú dieru.
Bola to móc pekná akcoška, taká jará, zbuchnutá narýchlo a ideme, bez dlhého premýšlania, ale krásne strávený podvečer.
Peťo dostáva malé bezvýznamné plus. +
