Pyšný Lomničák
25. 10. 2019
Člen nášho klubu Tomáš, mal nazvyš dovolenku, ktorú si prezieravo šetril na babie leto. Rozhodol sa ju využiť a navrhol dať nejakú túru v Tatrách. Oslovil mňa a Jožka, či nepodnikneme niečo v piatok dvadsiateho piateho októbra. Ja som neváhal, Jozef tak isto a Ľuboš vykúzlil tiež nejaké voľno v práci. Plán Baranie rohy. Oslovil som ešte Šaleného a ten hneď, že choďáky si máme nechať pre partnerky, že čo tak Lomničák? Hmmm, veru lepšia voľba, ideme tak, či tak na Teryho chatu, tam sa uvidí, však výstroj sme mali so sebou.
Ráno budíček o 1°° hod, stretnúť sa, nalodiť sa a smer Žiar nad Hronom pre Mária a ďalej smer Starý Smokovec.
Tam sme sa stretli s posledným do partie Ľubošom, zapli čelovky a smer Téryho chata popri Zamkovského. Na chatu sme dorazili okolo ôsmej. Niečo zajesť, posilniť sa , pivko, kávička a čo teraz? Muselo padnúť rozhodnutie, že kam?
U mňa a Mária to bolo hneď jasné, však to bol rest z minulého roku, kedy sme sa dostali len po Bachledovú štrbinu a potom rýchlo naspäť. Málo času. Zakže Lomničák cuz Pyšné štíty.
Nastupujeme od chaty smer Malá Lastovičia štrbina. Pred nami sú už dve skupiny po troch. Pomaličky ich dobiehame. Dávame pauzu, nasadzujeme prilby, prvá skupina veselo púšťa šutre. Hromžím, prvú skupinu sme dobehli nejakých dvesto výškových pod štrbinou. Už z diaľky sa mi zdali nejaký divní, hlavne tá výstroj. Chlapík vyzeral skúsene, prilba na hlave, ostatnú výstroj mal isto v batohu, ale čo ten zvyšok skupiny ...., pani oblečená ako na rande, síce turistické topánky mala, ale žiadna prilba a pravdepodobne v malom batôžku len rúž na pery. Pri nej pravdepodobne dcéra, takisto oblečená a vystrojená, s malým rozdielom, mala obuté tenisky. Na otázku, kam sa vybrali, odpovedali, že na Pyšný štít, len nevedia cestu, tak pôjdu za nami. Hmmm.
Pokračujeme vo výstupe do sedielka. Prvú skupinu máme na dohľad, je to horský vodca s dvoma turistami. Sú naviazaní, žeby tie šutre púšťali naschvál? Hmmm.
V Malej Lastovičej štrbine dávame pauzu, čakáme až dorazia Tomáš, Jozef a Ľuboš. Čakanie sa zdá Mariovi pridlhé, tak ide skúšať morál doľava na Strapatú vežu. Po chviľke sme už všetci pokope a začíname liezť na Malý Pyšný, usúdiac, že sme dostatočne zdatní, naväzovať sa netreba. Každý ide svoju stopu, zavelil Mario a o chviľku bol Tomáš 20 výškových nad nami. Asi najrýchlejšia línia, myslím si.
Vystúpali sme na vrchol Malého Pyšného štítu 2590 mnm. Krátka pauza na fotečky, malé občerstvenie a ide sa ďalej. Míňame Loktibradu, nejaké zábery a pred nami druhý vrchol – Pyšný štít. Stále dobiehame prvú skupinu, nie sme naviazaní, tak sme rýchlejší. Predbiehame vodcu s klientami na lane a dosahujeme vrchol Pyšného štítu v 2621 mnm. Krásny výhľad všade vôkol. Počasie nám praje, aj čas je výborný, pravé poludnie. Niečo uzajesť, potúžiť sa ohnivou vodou. Mária trápi myšlienka, kde je ten zlaňák do Bachledovej štrbiny, ktorý sme posledne nenašli. Našťastie ho hladať nemusíme, práve sa horský vodca s klientami zdvihli a pokračujú ďalej. Mario nás durí. Rýchlo za nimi, vodca vie naisto cestu. Rovno na hrebeni cez malú vežičku. Usudzujeme, že tento terén je už trošku exponovanejší, vyťahujeme lano. Poradie Mario. Ľuboš, Tomáš, Jozef a ja. Preliezame vežičku a schádzame prudšou platňou. Na nej je kotva. Zostúpame ešte desať metrov a Mário sa už uškŕňa – zlaňák. Naposledy sme urobili chybu, vežičku sme obchádzali zlava a zlaňák sme minuli. Zlaňák je asi dvadsať metrový. Ide to hladko, prvý ja, potom Ľuboš, po ňom Jojo, Tomáš a nakoniec Mário. Schádzame do Bachledovej Štrbiny už nenaviazaní. Vodca s oboma klientami už kdesi v stúpaní na poslednú vežu, my pokračujeme obchádzaním Pyšnej a Zubatej vežičky zprava, Mário samozrejme po čistom hrebeni, šáák čo.
Poslednú Vežu viac menej po hrebeni a zostúpame do sedla pod Lomničákom, posledné oddychové miesto. Nádherné pohľady na Kežmarský štít, na Vidlový hrebeň, že by ďalší z cieľov. Je vidno i do Medenej kotliny, Veľkej zmrzlej doliny. Nás čaká už len ten Lomničák. Úžasný pocit.
Po prehliadke ďalšej cesty usudzujeme, že naväzovať sa nebudeme, ale treba najvyššiu opatrnosť a rozvahu. Bolo vidieť pár zladovatelých miest aj kde tu sneh. Ja som s nevedel dočkať a tak vyrážamprvý. Doľava vedie chodník, narážam na prvú kramlu a reťaz. Veru tá kramla má svoje najlepšie roky za sebou, obzerám sa, chlapci idú za mnou, všetko ok. Ideme Jordanovkou, človek je ako v tranze, cesta je zaistená kramlami a reťazami, ale nie všade v strmých až kolmých komínoch.
V jednom z nich dobiehame prvú skupinu, vodca je nalezený v komíne, cca pätnásť metrov vysoko a chystá sa odistiť klientov. Prichádzame k nim a pýtam sa, či ich môžem obehnúť, miesta je tu dosť. Klientka, že nevie, mám sa opátať vodcu. Tak volám na neho, či ma pustí pred neho, že áno ak sa nebojím, že ma strhne lanom, ktorým istil klientov. Nebál som sa, cestu som si vychutnával, obrhol som ich, vyhupol sa nad horizont a pred sebou som mal Lomničák – nádhera. Ešte pár desiatok metrov medzi skalami, prehupnúť sa cez zábradie a Lomničák je náš.
Je taam kopec Ľudí, fotečky, výhľady, všetko na parádu. Potom si sadneme, treba sa posilniť, veď nás čaká ešte cesta dolu. Nejaké pifko, pohľady do Skalnatej doliny na Skalnaté pleso, ktoré bolo takmer bez vody.
Pohľad na hodina hovorí, že je načase zodvihnúť kotvy. Je 14. 30 a my vyrážame na zostup zaisteným chodníkom do Skalnatej doliny. Schádzame do Lomnického sedla 2189 mnm, kde máme malú prestávku po náročnom zostupe, obligátne fotenie musí byť a ide sa ďalej, cik cak dolu zjazdovkou až na Skalnaté pleso, odkiaľ už pokračujeme po červenej az na Zamkovského chatu.
Svižným tempom zamozrejme, dni sú už krátke i tak to už vyzerá na čelovky, zotmelo sa. Mário zostáva ešte v Tatrách, prehovára ma, aby som zostal, že v sobotu niečo podnikneme, možno Bradavicu. Najprv koketujem s touto myšlienkou, ale nakoniec sa na parkovisku v Starom Smokovci rozhodujem ísť domov.
Rozlúčime sa, mário zostáva, Ľuboš sadá do svojho auta, smer domovina, my traja smer Prievidza.
Bol to nádherný zážitok, krásne prostredie, určite to bola výzva pre každého z nás, skvelá partia, išlo to ako po masle, žiadne zranenia, ani otlaky. Už sa tešíme na nové výzvy, ktoré isto spolu vymyslíme a zrealizujeme.
HORÁM ZDAR
spracoval Pitt
