Punta Penia - Marmoláda
19. 8. 2019
Na dnes je naplánovaná ferráta Cresta Ovest - Westgrat, západným hrebeňom na Marmoládu.
Presúvame sa autami cez Albu k priehrade Lago di Fedaia, kde prvou lanovkou stúpame pod ladovec Marmolády. Počko nie je moc priaznivé, všetko je v hmle a je predpoveď, že i spŕchne.
Eva sa bude motať dole okolo priehrady a bude na telefóne.
Výraz lanovka dosť presne nevystihuje tie dvojmiestne plošinky so zábradlím, ale účel to splnilo, vyviezli nás poriadne prevýšenie k hornej stanici vo výške 2600m.
Klesáme chodníčkom, vpravo od stanice, obchádzame skalný výbežok po vápencových obrúsených plošinách. Ďalej stúpame cez snehové pole, smerujeme k sedielku hrebeňa, dostávame sa pod pod malý ľadovec, kde si dávame mačky, je v hornej časti hladký, čierny a tvrdý s napadanými kameňmi.
Nad ladovým polom sa obliekame do sedákov, ferrátka začína kúsok vedľa nad skalnou policou. Je to mokré a šmykľavé, našťastie je tu dosť železa, tak sa ide v pohode. Idem za Duškom, ktorí hovorí, že také je to tu furt.
Trasa stúpa šikmo doľava k sedielku kde je možnosť ďalšou ferrátkou ustúpiť na druhú stranu k chate Contrin, je tam i vysekaný bunker v stene, stretli sme tam českú skupinu, čo spala hore, vraj predpoveď upravili na dážď o štvrtej.
Po gramliach prekonávame stienku nad bunkrom a dostávame sa na otvorenú hranu s výhľadmi na v hmle poloschovaný Piccolo Vernel.
Tento úsek je celý po šikmom obrúsenom vápenci, osadenom kopou železa, pre nás bol bez výhľadov. Prechádzame okolo staršieho taliana vŕtajúceho kotvu. Je to dosť nekonečné, ale nakoniec sme dobojovali na hrebeňovú ľahkú pasáž, po ktorej sme prešli až na štrkový chodník.
Vilko vravel, že keď tu boli naposledy, tak to bolo cele ľadovec, dnes už je preč. Konečne chata, teda čosi ako dve maringotky pozliepané kusmi plechu, ale polievočka bodla i keď bola moja asi najdrahšia zeleninová v živote, šak len za necelých jedenásť eury.
Ala si s chatárom super pokecala, pri preobjednávaní dvoch zeleninových na gulášovky a Duško si zase narazil hlavu o vyčnievajúci trám, hlavne že prilbu zložil tesne pred tým.
Presunuli sme sa na vrchol a urobili spoločné foto. Pri chate sme dali mačky a zostupujeme kolmo po čiernom ľadovci, miestami hľadáme kade, až sa zastavujeme na kamennom hrebienku.
Nasledovala skalná zaistená pasáž, dole takou roklinkou až na dolný ľadovec, tu už vyťahujeme laná a vytvárame družstvá, ideme druhý, v partii s Duškom, Peťom a Mirom.
Je to v pohode, sú tu trhliny ale malé a ľad je tvrdý, končíme nad skalnou stienkou. Odstrájeme sa a po oblých vápencových platniech slušným bludiskom smerujeme k chate. Začalo pršať a v tvrdých botách po tom mokrom vápenci postupujem opatrne, našiel som pekné kamene, trochu som sa zarúbal a musím to obchádzať, všetci mi zdrhli.
Ukázal sa nám i Piz Boa. Stanicu lanovky máme pred sebou, ale kľučkujeme vľavo i vpravo, obchádzame stienky i šikmé platne. Nakoniec sme to zvládli, ešte foto pri tróne a hajde na lanovku.
Pri autách sme zavolali Eve, nebola ďaleko, dorazila raz dva. Otvoril som si pivo, ušlo sa z neho viacerým, ale zostalo mi dosť aby som sa poriadne oblial pri nastupovaní do auta, asi mi niekto trochu závidel.
