Choď na obsah Choď na menu
 

 

Presun do Cortiny a Col Rosa

 

21. 8. 2019

Balíme veci a nakladáme do aut, Ľubo vyplatil camp a stúpame do Arraby cez sedlo Pordoi.  Odiaľ cez Pieve do sedla Falzarego, s výhladmi na Monte Lagazuoi i Cinque Torri, schádzame dole do Cortiny d´ Ampezzo, prechádzame cez ňu až do Fiames kde končíme v campe Olympia.

Našli sme si flek, postavili stany a tí nadržanejší vyrážame pozrieť ferrátku Col Rosa. Boli sme na nej pred šiestimi rokmi. Predpoveď nie je najlepšia, hlasia dážď, ale nie je to stopercentné.

Časť výpravy šla do mesta, Čuli mal bojový úkol nakúpiť pivo, lebo už dochádzalo.

Makáči spustili dostihy, my pomalejší sme pozerali hríbiky a šetrili sa na neskôr. počkal som Peťa a spolu sme našli skupinu čakať pod ferrátkou. Peťo si ešte tesne pred tým rozbil hlavu na zátačke chodníka so skalným prevyštekom, keď sa darí tak sa darí. Mračilo sa okolo nás, hory mali vrcholky v hmle a oblačnosti. Niekde v diaľke aj udrelo, ale tu bol pokoj.

Naši mudrovali či ísť, alebo nie, zatiaľ vyhrával návrat. Kým sme tam mudrovali prefrčalo okolo nás šesť španielov. Vyzeralo to už lepšie, trocha sa to otvorilo, vietor sa nedvíhal a tak som rozhodol skúsiť to. Obliekli sme sa hneď tam a vyrazili. Šiel som s Peťom za skupinou. Na nástupe sme predbehli Španielov, obliekali sa do sedákov.

Je to pekné skalné lezenie, ferrátka nie je vyšmýkaná. Španiel za mnou liezol bez istenia, len sa pridržiaval lana. Peťo nebol moc rýchly, tak som stíhal aj volačo fotiť.

Prešli sme chodeckú pasáž a preliezli i hornú gramlovú pasáž. Naši nás čakali hore, spravili sme vrcholovku a frčali dolu. Už sem tam aj kropilo. Je to dosť rozbitý, povyplavovaný strmý chodník a miestami sme aj zakufrovali, tesne pred tými bunkrami.

Spodok som zišiel s Peťom, do campu to nemalo konca kraja, zobral som aj pár rýdzikov, ktoré rástli pri chodníku.

V campe sa niečo zajedlo, Čuli už bol zalomený v stane, z mesta prišiel nasra.dený, lebo žiadne pivo nezohnal, tak plynulo prešiel na víno, Dominika varila hríbovú polievku z rýdzikov a strapačky. Zrazu dorazila tá predpovedaná búrka, bol to riadny cirkus, schoval som sa v drevenom altánku, Dominika zas u susedov v stane, väčšina ľudí ale zaliezla do aut.

Keď búrka pritvrdila, tak bolo treba kopať odvodňovacie kanálilky, Vilko to kopanie prehnal a kopol aj do Dominikinho ešusu s hríbami, hneď mala po večeri.

Búrka skončila až po tme, ale pršalo hodne aj v noci, nebolo o čom, tak sa zaľahlo.

 

img_20190821_164255_1.jpg