Monte Colac - Finanzieri
18. 8. 2019
Ráno sa presúvame do Alby na lanovku pod Monte Colac, trochu klesáme k nástupu pod stenu. Je krásne počko, máme super výhľady na Sellu s Piz Boa i na hrot Crepa Neigra.
Obliekame sa pod stenou, kam sme sa dostali po suťoviskových chodníčkoch. Nie sme tu sami, je tu viacero skupín s chuťou vyraziť.
Nástup bol pozvoľný, traverzujeme šikmo hore doľava po vyhladených bruchatých oblých platniach, posilnených gramlami a roxormi. Stúpali sme to celé v tieni.
Náročnejšie je to až pod kútom s gramlovými kolmými rebríkmi, ale šlo sa to dobre. Nasledovali pasáže s vápencovými odštepmi i šikmé rampy, nie náročné, ale trochu nekonečné, je to dosť mohutná stena.
Dali sme pauzu a niečo sa zajedlo i pofotilo. V závere sme sa prehupli cez hrebienok na slniečko a uvideli Marmoládu i záverečný úsek ferráty.
Bolo to zmenené, pôvodne sa šlo hore pohodlným kútom, ale po novom to natiahli doľava po oblinách až hore. Bola tam zaseknutá trojica ferrátistou, jedna pani bola taká seknutá, že sa ledva hýbala, mali sme problém ich aj obísť. Nejaký pán sa zas vracal z toho záveru, že tam na nohy nič nie je.
V tom starom kúte boli ešte gramle, ale lano tam nebolo. Celkom slušne to vytunovali, záver bol celkom náročný, ale dalo sa to zvládnuť, nohy šli viac menej na trenie.
Na vršku sme sa pofotili a vytešovali z výhľadov naokolo. Objavil sa vrtuľník, nalietaval nad záver ferraty, potom sa vrátil a vyložil dvoch záchranárov, nakoniec zobral dole na tri krát tých ľaknutých.
Zostupujeme na druhú stranu sutinovými chodníčkami, neskôr po vápencovej hrane zaistenej lanom. Ešte popod bruchatú stienku a po trávičke cez sedielko sa prehupneme na našu stranu nad lanovkou.
Trochu fotíme kvetinky i panorámi, idem posledný s Ľubom a Majou. Na križovatke ideme vľavo, celá grupa šla doprava a celkom si to tou skratkou predĺžili.
Na lanovke prišla i Eva a poniektorí si dali i pivečko sa šesť euri, poniektorí počkali na pivo v aute.
Čuli hladal občiansky, Maja mu ho dala do ruky v aute cestou k lanovke a on ho niekam dal, len nevie kde, hlavne že má kapsičku furt na krku. Prehľadali celé auto, Alenka sa bola pýtať i na informačke, či niečo nenašli, ale našiel ho až v campe, padnutý medzi sedadlami, kde aj zo tri krát pozerali.
Večer sme niečo povarili, sprchu vybavili i v meste boli kuknúť.
