ZIMNÝ KURZ VHT NA CHATE POD CHLEBOM
1.-3.3.2019
V Deň „D“ sme si dali stretko asi o 14°° hod. na parkovisku pred novým kaufladom v Prievidzi. Z Prievidze sme vyrážali dve autá, v prvom som bol ja s Tomášom a v druhom Nadežda s Kinderkom. a naším inštruktorom hezkým Péťom.
Ďalej sme pokračovali smer Trusalová spoločne. Trasu som zvolil nie klasickú na Martin cez Slovenské Pravno, ale cez Budiš a Dubové po novovyasfaltovanej ceste, bývalej panelovke. Asi za hodinku sme dorazili do motorestu v Trusalovej , kde sa k nám pridal Ľuboš. Dali sme si kávičku a popri tom sme plánovali cestu ďalej.
Po spoločnom taktizovaní sme sa zhodli nastúpiť späť do áut a zaparkovať čo najvyššie smerom na Zajacovú. Cesta bola špatná, deravá s miestami zjazdeným snehom, musím povedať, že my šoféri sme si doslova vyskúšali naše šoférske schopnosti a zručnosti. Cesta skončila na takom miniparkovisku, ďalej už bola kvôli neodhrnutému snehu len pre peších. Tam sme sa všetci ustrojili, každý vzal svoj na ťažko nabalený batoh, a za mrholenia sme sa vydali na chatu.
S pribúdajúcim stúpaním pribúdalo aj snehu a dážď sa postupne menil na sneženie. Asi po pól hodinke sme prišli na Zajacovú. Tam na orientačnej tur. tabuľke sme sa dočítali, že na chatu to máme ešte dve hodiny. Tam už prestávalo mrholiť a začínalo už len sneženie. Ako sme naberali výškové metre pribúdalo aj množstvo snehu. Na chatu sme dorazili už za tmy, a výdatnejšieho sneženia.
Na chate sme sa ubytovali, nakúpili sme žetóny na ktoré fungovala miestna sprcha. Najedli sme sa, niekto zo svojich zásob, niekto si aj objednal z bohatej ponuky miestnej chatovej kuchyne. A samozrejme dobre padlo aj pivko. Asi dve hodinky sme ešte čakali na Lenku a Paulínu, ktoré išli za nami, lebo vyrážali neskôr.
Keď sme sa konečne dali všetci ôsmi konečne do kopy, začala teoretická časť nášho kurzu viazania uzlov, Ľuboša to veľmi zaujalo, lebo ten ešte na žiadnom kurze vht. nebol , bolo to pre neho niečo nové a asi určite aj zaujímavé. Pre nás ostatných to bolo niečo ako, zopakovanie a obnovenie si svojich vedomostí.
Po teórii nás náš inštruktor Peťo oboznámil, aká praktická časť výcviku nás čaká na budúci deň. Potom vytiahol svoju gitaru, ktorú si vyniesol až na chatu, zahral nám nejaké pesničky, objednali sme si nejaké pivká, jednoducho bola poriadna chatová atmosféra.
Ráno, keď sme sa naraňajkovali, pobalili sme si materiál a vyrazili sme na vrch Chleb 1645m. Bolo nádherné počasie. Keď sme vyšli na vrchol Chlebu slnko sa nám schovalo, bolo síce viac pod mrakom, ale celkom príjemne. Zišli sme z vrcholu nižšie do závetria smerom na Hromové a tam začala naša praktická časť kurzu vysokohorskej turistiky.
Naučili sme sa bezpečne prekonávať snehové a ľadové terény, kvalitne a správne sa v nich zaistiť a zlaniť, prípadne vyliezť, správne vyhodnotiť situáciu, naplánovať a zrealizovať zimnú vysokohorskú túru a zvládnuť rizikové situácie ( brzdenie pádu, činnosť po páde do trhliny...).
Vyskúšali sme si aj pochod v lanovom družstve. Na náš výcvik sa prišli pozrieť aj niektorý členovia nášho klubu, Jaro, Maja, Ľubo, Doča, Čuli a ďalší ktorých som nepoznal po mene, samozrejme aj im ďakujeme za cenné rady, s ktorými sa s nami podelili.
Na chatu sme sa vrátili v neskorých poobedných hodinách. Po neskorom obede a poobedňajšej kávičke, sme si ešte zopakovali teoretickú časť viazania uzlov.
Na druhý deň ráno sme sa po raňajkách zbalili, poupratovali sme po sebe izbu, a pobrali sa dolu do doliny k naším autám, kde sme sa rozlúčili a pobrali sme sa domov.
Z absolvovania takýchto kurzov vás chceme presvedčiť, že všetci, čo chodíme do hôr, chodíme preto, aby sme sa zdraví vrátili ku svojim blízkym, spokojní a naplnení šťastím s dosiahnutých cieľov na horách.
Z týchto VHT- kurzov sme sa naučili veľa vecí, aj to že nikdy neváhaj vrátiť sa z pod vrcholu, či prerušiť túru, ak si to situácia vyžaduje. Nebude to zbabelosť z vašej strany, bude to prejav vašej múdrosti. Nie je umenie prežiť na horách nebezpečnú situáciu, umenie a prejav múdrosti a skúsenosti je, vôbec sa nedostať do nebezpečnej situácie na horách.
HORÁM ZDAR.
Jozef R.
