Bežkový Vtáčnik
11. 1. 2019
Tento rok nám snehu doprialo a tak som po nočnej zobral bežky s pásmy a vyrazil do Gepniarky. Pod Makovišťom som stetol zo šesť skialpinistov. V zátačke som pokračoval žlabom, neskôr som sa odrazil pod Pernišovou skalou doprava, prešlapával som zasypanú stopu, v závere som to sekol skratkou smerom na Siahy.
Cesta bola zaválaná konármi aj stromami padnutýmy pod váhou snehu, bol problem aj prejsť. Zo Siah som šiel po náučnom chodníku, neskôr dôchodcovským chodníkom, ten som prešlapával. Záver bol náročný, chodník nepriechodný, poválané stromy, konáre až na snehu, viditeľnosť žiadna a fučal hnusný studený severák.
Po náročnom boji som zdolal vrchol, spravil pár foto a urýchlene padal dole, lebo mi mrzla ľava ruka.
Cestou dole som stretol malú blondínku, asi tú čo mi spomínali, že už je tiež našsky postihnutá, bola hore sto krát v minulóm roku, kdesi od Partizánskeho.
Pásy sa velmo osvedčili, aj hore, ale aj dole, v pohode som to ustál aj v náročnejších pasážach, lyže som vyzul až pri aute.
Pekná, ale náročná túra po nočnej šichte.
