Soliskový hrebeň
9. 9. 2018
Majo sa ohlásil na dubáky a pritom spomenul prelezenie Hrebeňa Solísk, ja som ohlásil Kinderka, partiu doplnil Ivan Donovan.
S Peťom s sa presunuli Fiatom do Sliača, kde sme presadli do Máriovho tátoša, už tam bol aj Ivo na biku. Majo na to dupol a šiel jak šalený.
Na Štrbskom plese sme dali kávičku počas čakania na prvú lanovku na Predné Solisko a hore na chate aj čapovaná plzeň zapasovala.
Vystúpali sme na Vrchol Predného Soliska ku krížu, dali sme pár foto a obdivovali hrebene Pátrie, Satana, Vysokej i Gerlachu.
Prekonávame kamenný zostup, potom Soliskový hrb, hrebeň je pekné skalné preliezanie zatiaľ bez lana, tatranská žula pekne drží.
Výstup na Mlynické solisko nám dal zabrať, v diaľke pred sebou vidíme nejakých lezcov, boli to Poliaci, neskôr na Prednej Soliskovej veži sme ich dobehli.
Zdolali sme postupne aj Štrbské, Furkotské i malé Solisko, kde sme už aj lano vytiahli, lebo je tam zlaňák dole. Poliakov sme videli ako hľadajú nástup na Prednú Soliskovú vežu zo soliskovej štrbiny.
Aj my sme tam hľadali, prvá veža sa obchádza, Majo pri hľadaní zle stúpil na kameň, ten sa mu zvrtol a dal mu hranou po achilovke. Majo liezol hrebienkom, my sme našli nástúp a vyliezli hore. Evidentne to tu trošku pritvrdilo, Poliaci zneisteli, boli tam štyria a chystali zlaňák. Obísť sa nedali, čas bol už pokročilý – pol tretej a tak sme zavelili ústup aj my.
Zviazali sme laná a prvým žľabom sme začali zostupovať do Furkotskej doliny. Žľab bol rozsypaný a vlhký, stále hrozilo uvoľnenie kameňa a tak sme dávali sakramentský pozor.
Spodok sme už zliezli a úzkou roklinkou sme prekonali záverečnú stienku.
Dupli sme do toho a po chodníku sme zbehli na Popradské pleso k autu.
Bola to moc zaujimavá akcia, Peťo si to riadne užil a aj ja som dostal zabrať, ešte to dakedy budeme musieť dokončiť.
