Choď na obsah Choď na menu
 

 

Gerlach Gipsyho ferratkou

 

18. 9. 2018

V polke septembra sa ukázal dobrý čas, mal som zrovna voľno a tak som ohlásil partiu na Gerlach. Našli sa štyria lezenia schopný, hoci jeden rakúsky migrant, už tri mesiace po horách nechodil.  Zaistil som taxi na štvrť na osem.

Mirka nás vzala do Prievidze, kde sme presedlali do Romanovho tátoša, bolo pred pol piatou.

O siedmej sme už boli na parkovisku v Tatranskej Polianke, kde nás skasírovali za parkovisko, štandardných šesť Éčiek.

Dodávkou nás vyviezli na Sliezsky dom, uhradili sme wellness poplatok a pomaly sa pobrali povedľa plesa pod Večný dážď.

Sledovali sme partie nalezené vo Velickej próbe i v žľabe. Za dlhým plesom sme zišli z chodníka, dávame si sedáky a suťovým kužeľom stúpame smerom k sedlu pod Litvorákom. Cez kamennú bránu sa dostaneme na terasu pod stenou, musíme čakať na nástupe do Gerlachovskej próby je väčšia partia i klient s vodcom.

Naväzujeme sa a naťahujem prvý úsek po gramle s retiazkou, Peťo istí cez zelený nit. Doberiem postupne ostatných a pokračujem ďalej až pod kút, zaistený ďalšou retiazkou. Odtiaľ už lezú hore istený cez slučky na retiazke.

Za kútom zbalíme lano posedíme a obdivujeme výhľady. Roman dostal novú prezývku – frajer nagélovaný, bo frčal na géloch, dlhšie nikam nevyrazil a teraz sa bál, ako dopadne.

Po rozsypanom chodníčku stúpame suťoviskom do centrálneho žľabu. Poliezaním  a preliezaním, stále hľadajúc cestu, občas aj po chodníčku, stúpame až do sedla.

Pohľad na hrebeň nad nami berie dych, ale viem, že to je v pohode. Naväzujeme  sa a postupujeme všetci na jednom lane. Ja vpredu, za mnou Mirka, po nej Peťo a vzadu Roman. Celá grupa sa musí posúvať priebežne, na ťažších miestach doberáme, istíme sa len o žulové výčnelky.

Je to krásne exponované a šetci sú vyškerení ako Lečo. Už sa objavil aj kríž a stále sa približuje, predbehli nás dve skupiny, prvý šli bez istenie, len tak hup hup, druhý dvaja boli naviazaní, ale frčali tiež pekne.

Na vrchole sme sa pofotili, niečo zajedli a obdivovali okolité výhľady. Roman ďobol ďalší gélik. Podebatili sme s duom otec a syn, ani neviem odkiaľ o horách i o počasí.

Zostupujeme nekonečným rozsypaným Batizovským žľabom, doberáme si Mirku, čo to zase našla za chodník. Na gramlách som vytiahol lano, šiel som posledný a kým som ho zbalil tak mi zdrhli. Dobehol som ich až dole, už boli zarúbaní na oblých rýmsach vpravo od chodníka. Tade som už veľmo dlho nešiel dole. S miernyma problémama sme to ale zdolali.

Dole sme sa odstrojili a povedľa plesa a po magistrále sme dobojovali na chatu, ten záver bol nekonečný. Roman si narazil palec na nohe a záver už bojoval la robokop.

Dali sme si kafé a marlenku a taxi nás hodil dole k autu.

Bola to moc pekná túrička, dúfam že boli všetci spokojní.

 

p9183778.jpg