Baranie rohy
10. 10. 2018
Jeseň tohto roku je nádherná, babie leto už trvá dva týždne a počasie v Tatrách je dokonalé.
Zavolal Jozef, či nedáme čosi v Tatroch, na to sa Ľubo ozval s Rysmi a ja som navrhol Baranie Rohy, ktoré uspeli.
Našlo sa nás osem turistiky chtivých na dvoch autách. Menšíu nehodu na diaľnici sme si zažili, neoznačené zúženie na jeden pás, Jozef ubrzdil a Paľo to na novej Alhambre napasoval medzi značenie, poznačil masku i trochu kapotu, aj tak to ešte moc dobre dopadlo.
Parkujeme pod lanovkou v Smokovci, Paľo sa vrátil pre mobil a po Hrebienok sme ho už nevideli, ozval sa nám až z magistrály, vyrazil smerom na Slavkáč, čakali sme ho polhodku. Mal skrátka svoj deň, ale potvrdzuje sa, že poniektorí sa vo všetkom spoliehajú na druhých a ani nevedia kam vlastne a kade ideme.
Nad Zamkovského chatou sme na skalách pri chodníku našli raňajkujúceho Jančiho s Kamoškou líškou Eliškou. Aj som si tipol, že u toho vegetariána si moc nenajde, ale mýlil som sa, mal aj slaninku a ušlo sa jej. Zapózovala pre fotečky.
Rezko stúpame do hangu popod žltú stenu, ale Térynka i keď sa zdala blízko, tak akoby pred nami ustupovala. Hore sme si dali pivečko, trochu posedeli a pomedzi plesá postupujeme na štrkový chodník do Baranieho sedla.
Vstupujeme do hmly, chvílami sa to trhá, chvílami zaťahuje. Obdivujeme scenérie Pyšných, Lomničáku, Ľadových i Prostredného hrotu.
V sedle sme sa počkali, chýba už len Ľubo s Majou a Paľo. Stúpame popod vežičky rozlámaným žľabom. Počkal som na zadných, aby vedeli kade. Objavujú sa snehové fľaky.
Dorazili sme na suťové pole a po ňom stúpame oblúkom až na vrchol s poriadnymi balvanmi. Hmla sa stratila a mi sa kúpeme v slnečných lúčoch. Janči robí klasickú lastovičku a fotia sa i ostatní na vrchole.
Obdivujeme výhľady na druhú stranu, na Čierny, Kolový, Brnčálku i Kežmaráky. Maja si osedlala velblouda, výrazný kameň a boli sme na ňom viacerí.
Zostup bol celkom rýchly, i keď miestami na nestabilnom podklade nie moc príjemný. Na chate sme dali pivečko a obdivujeme jaskyňku s prevysom v Pyšnom štíte.
Dole zbiehame pomerne rýchlo, k autu dorážame ešte za svetla, ale celkom slušne uťahaný.
Bola to móóc pekná túrička, taká katalógová, všetci boli hádam spokojní a istým spôsobom zapríčinila aj tú túru ďalšiu.
