Zase ferátky v Maďarsku, Csesznek a Tatabánia.
17. 7. 2017
Tentoraz pre zmenu začíname v Cseszneku, došli sme sem Monikiným červeným autíčkom, lebo Majová Octávka začala protestovať, furt niečo vypisovala a nechcela šľapať.
Druhé auto s Milanom a Ankou bolo už tu, len trochu inde, čo bola moja chybička, zle som im to zadal. Nakoniec sme to ale dali do poriadku, oferatili sme sa, Majo zase zabudol plembák vo svojom aute a presunuli sme sa na Déčko pod hradom.
Nebolo to nejak ťažké a tak sme to v pohode zvládli. Ako druhú sme zvolili Déčko oproti, je to asi najdlhšia a najkrajšia ferátka v Cseszneku, má pár celkom pekných flekov.
Po jej prekonaní sme zaútočili na Éčko oproti hradu, minule to bolo celé slizké, teraz v pohode suché, klúčový flek to má nad stienkou na nástupe, ide to do previsu a je tam blbé preistenie bez stupov, Jozef pekvapil, dal to vo vibramách, ako zelenáč, bol vtedy prvý raz na feratách.
Ja som si dal lezky a pustilo to, za mnou to skúšala Anka, ale nešlo to, Monika zabojovala a zvládla to za výdatnej Majovej psychopodpory, aj odsedku ju naučil používať.
Posledné Éčko pod hradom sme dali komplet okrem Milana, bola to len jedna kolmá stienka s pár stupmi, ruky už moc nedržali, ale dali sme to.
Majo s Jožkom boli kuknuť i na hrade cez múr, ostatní sme sa presunuli k autám s pivom. Pivečko i niečo pod zub padlo vhod.
Presunuli sme sa do Tatabánye, pod Turula na Panoráme. Rozdeľujeme sa Milan s Ankou idú Turula CD a my ostatní zase začíname katanou Katou, už povestnou likvidačkou.
Začína výšvihom, za ním ide dlhší traverz bez stupov, skoro všetko na rukách, a nasleduje druhý, asi štvormetrový výšvih, mierne prevyslý, čím ďalej tým viac vyšmýkaný okamih pravdy, tu som aj ja na jar pohorel.
Začiatok je v pohode, Majo, Jozef i ja prechádzame hladko, traverz tiež neodolal a blíži sa ten sviňaflek. Majo to dal, Jozef tuho bojoval, ale zvládol to, ja som to dal, hoci už hodne ťažko, tie feráty sú už v rukách cítiť a keď sa ti dlane v rukaviciach spotia, tak sa to prekliate lano šmýka ako had.
Majo pomohol Monike slučkou, ale aj tak mala zatiaľ najlepší pokus, dorobila sa statočne. Niečo sme hore zajedli i popili, Milan s Ankou nemali úspešný pokus, že vraj toho bolo moc na nich.
My sme si dali Turula, ja s Majom a Jožkom ten Éčkový variant, potom traverz a lanový most, Monikia zatiaľ pauzovala.
Nakoniec sme si dali ešte Vezíra, už všetci, len Milan sa už rozhodol že má toho dosť. Je to najdlhšia i keď najľahšie ferátka, ale tie všetky feráty sme už mali v rukách a bolo to veru hodne cítiť.
Najedli sme sa trochu obriadili, rozlúčili a vyrazili domou. V Šuranoch sme si presadli a pokračovali ďalej, Oktávka stále niečo vypisovala, ale inak poslúchala.
Na druhý deň ma šécko bolelo, ostatní neboli na tom o moc lepšie, Monika objavila svaly aj také, ktoré dovtedy vôbec nemala.
Bola to hodne náročná akcia, u troch účastníkov padlo sedem ferát, Monika mala šesť, Anka štyri a Milan dve feráty. Za jeden deň haba kuk, to isto preverilo ako na tom kto je, fyzicky i psychicky.
Prekvapenie dňa bol Jožko, dal šecko i keď bol na ferátkach prvý krát v živote a išiel to vo vibramkách.
