Východ slnka na Veľkom Rozsutci
Zachytil som na nete pozvánku na východ slnka na Veľký Rozsutec, počko hlásili fajn, tak som sa s Milanom dohodol na štarte o jednej z Novák. V aute už mal aj kámošku, ale tá vystúpila v Žiline na stanici a šla busom späť, akosi naraz zistila, že si zabudla zateplené gate a ani paličky v batohu nemohla objaviť.
V Terchovej nás čakal už ďalší Milan z Považskej, prezuli sme sa, očelovkovali sa a vyrazili, kúštek sme zakufrovali, lebo sme nesledovali trasu pri klábosení, tak sme sa museli vrátiť.
Na lúkach bolo hodne blata, šmýkalo sa a dosť sme bojovali, v lese už bolo lepšie. Na Medziholí sme dali pauzu, niečo hodili pod zub, ba i fernetu sa ušlo.
Potom stúpanie pritvrdilo, ukázal sa i vytvrdnutý ľadový sneh, ale nebolo ho na mačky. Rebríky boli miestami doslova vzdušné.
Mal som zbalený poriadny batoh s dvoma bundami teplým oblečením, foťákom, statývom, mačkami, termoskou i fľašou vody, tak sa šlo hore ťažko.
Na hrebeni fúkalo a pred vrškom nás predbehla druhá partia dvoch mladíkov s dievčinou.
Hore sme sa prezliekli, vytiahli aparáty a fotili celkom peknú inverziu, začalo sa na východe brieždiť a slnko vyšlo až za nejakú polhodinku. Dosť prefukovalo a bol riady rozdiel stáť na vetre a v závetrí.
Pred zostupom som chcel ešte zísť kúsok na stranu k Malému, na tvrdom ľade mi uletela ľavá noha, pravá ostala vzadu, len som počul suché prasknutie a potom prudká bolesť v stehne. Podarilo sa mi natrhnúť si stehenný sval, pri tom postavaní boli svaly zachladnuté a to sa zle ľahko stane.
S bolesťami som zostúpil s parťákmi dole a veru v tom blatku som si aj zanadával, keď sa mi pošťastilo pošmyknúť.
V aute cestou domou som už podriemoval a doma som zaliezol rovno do postele, lebo ma čakala ešte nočná.
Bola to pekná akcia, nočný výstup na Rozsutec i parádny východ slnka, len tá galiba byť nemusela, ale tak to už chodí, nikdy nevieš čo ťa kde postretne.
