Tatabánya II.
4. 7. 2017
Začiatkom júla sme sa vrátili na miesto činu, kde moje EGO dostalo kopanec od ferátky zvanej Kata, svine nadopovanej. Už som sa ale na ňu pripravil, zobral som si lezky, tak sa vyvŕšila na Monike.
Boli sme v zostave Naďa, Monika, malá Tatiana a ja. Cestou do Šurian nám blblo auto a tak sme presadli do Monikinho rudého BMV ďábla.
Trafili sme v pohode, skala bola suchá, začali sme Vezírom a bolo to pre baby dosť náročné, Monika si vegetila, ale ako sa vraví pýcha predchádza pád.
Druhá bola Kata, bol som v pohode a dal som ju bez väčších problémov, pasáž traverzu som na lezkách ustál a nevyťahal som si ruky.
Monika toľko šťastia nemala a utiekla bočným chodníčkom, aj si zanadávala.
Nakoniec sme liezli Turula, šiel som ten ťažší variant, celkom dal zabrať, baby si zabojovali aj v tom exponovanóm nástupe k mostíku.
Cestou domou sa nám pred Topoľčanmi to auto pokazilo totálne, musela Naďa zavolať otca, aby nás dotiahol domou.
Vcelku to bola podarená akcia, dobre sme si zašportovali a bolo aj kopec srandy.
