Choď na obsah Choď na menu
 

 

Slovenský Raj 2017

 

12. – 15. 1. 2017
Po dvoch rokoch sa vraciame na chatu Horský Dom k Vojtovi Jeremiášovi v hojnom počte, nazbieralo sa nás dokopy až dvadsaťdva nocľažíkov..
Z Prievidze sme šli štyrmi autami, Mario piatym zo Zvolena a Peťo s Palom vlakom, v piatok ešte Radosa vlakom, Janka s Ivom z Košíc a v nedeľu eštre Zlatka s voľakým tiež z Košíc.
My sme prišli vo štvrtok skôr, lebo cestou sme mali ísť ešte liezť na Bysričku, ale v križovatke za Kraľovanmi  boli skrížené dva kamióny, čakali sme štvrť hodinku, nemalo to zmysel, tak sme to zabalili a šli rovno do Raja. 
V Raji nás privítala domáca pani Ľudmila, lebo Vojto maródil doma s chrípkou. Horský dom sa už zahrieval. Janko s Tondom vyrazili na Tomašák, Duško zaviezol Ľudmilu domov a cestou vzal Paľa s Peťom zo stanice, ja s Čulim sme skočili na  genialnu fazuľovicu s pivom na Lesnicu. Dorazil aj Mário, doniesol basu piva a zbrane.
Postupne prišli aj ostatní, chýbali už len Košičania a Radosa, gitara síce bola, ale Jožko bol len slabšia náhrada Peťa.

Piatok 13. 1. 2017
Ráno zvažujeme čo ísť, dátum je zaujímavý, piatok trinásteho, ale to nás neodradí.
Hornád je zamrznutý, ľady ľadové sú fajné. Piati ideme liezť ľady na Letanovský mlyn, presúvame sa tam Máriovým autom, kým ostatní vyrážajú po ľade celým prielomom Hornádu na Podlesok.
Ľad na Letanovskom Mlyne vyzerá fakt dobre, je suchý, členitý, vysoký skoro tridsať metrov, vrch je kolmý, spodok tiež a medzi tým je ľahší úsek. 
Vpravo je pripravená šibenica na drytooling s červeným lanom, tak ho využijeme na priistenie Mária, ktorý to naťahuje a cestou dáva ešte tri šróby, vrch dolieza už na našom zelenom lane, zakladá istenie do slučiek a zľaňuje.
Po ľade prichádzajú naši a pozerajú sa, v pláne bolo aj že si to skúsia, ale šlo to pomaly, nechcelo sa im čakať a tak pokračovali ďalej.
Videli sme aj nejakých turistov na korčuliach i bežkách.
Druhý lezie Janko, po ňom Čuli, ja a Tondo. Nakoniec si to ešte zopakuje nezmar Mário.
Kúsky ľadu prilietali zhora, ja som dostal medzi oči, Tondovi som venoval kúsok, čo mu načal bradu a Mário dostal pri istení taký väčší do nohy.
Objavili sa aj domáci s nejakými doskami na ten drytooling, aj si to vyliezli a to bola iná trieda, len sme čumeli.

p1132498.jpg


Presúvame sa autom na Podlesok, dávame si cesnačku a pivko v miestnom pohostení a potom sa presúvame do Suchej Bely, kde po hodinke prichádzame na flek zvaný bočný ľad. Ľad v suchej Belej bol zaliaty vodou, čvachtali sme a šmýkali sa celkom statočne. Cestou sme videli viacerých lezcov i pekné ľady, len boli mokré, voda po nich tiekla vrchom.
Tento ľad je nižší, Mário to zas naťahuje a dáva hore istenie, ja som chcel sa vytrepať fotiť na bočný flek, ale nejako som sa šmykol a zhučal nejaké dva metríky na policu nižšie, dalo sa aj ešte raz toľko, ale našťastie som to ustál, len gate to odniesli ďaľšiou dierou na lýtku, radšej gate ako lýtko, hladné mačky vedia dobre pohryznúť.
Potom liezol Janko s Čulim a po nich ja s Tondom, svetla rýchlo ubúdalo a tak sme to zabalili a stiahli sa po mokrom ľade dole k autu.

p1132636.jpg


Naši už boli na chate, my sme zbehli na Lesnicu na večeru s pivečkom. Janka s Ivom vyzdvihli cestou Radosu a tak bolo večer veselo.
Bol to pre nás náročný deň, boli sme unavení. Ostatní boli po tých dvoch prielomoch Hornádu na Podlesok a späť tiež celkom uťahaní, ale chvíľu s Peťom, gitarou a Viliho tachonom vydržali.

Sobota 14. 1. 2017
Na dnes sme mali v pláne Sokoliu dolinu a Medvediu Jaskyňu, zraz so sprievodcom bol dohodnutý na dvanástu pri altánku nad rebríkmi.
Skupina vyráža o pol deviatej po ľade smerom k Tomašáku, ja sa vraciam, lebo sa mi pokazila palica a vyrážam o štvrťhodinku neskôr.
Po včerajšom odmäku je na ľade miestami vytečená voda, objavili sa diery s tečúčou vodov, treba to obchádzať a Paľo, Vladino i Villi mali aj mokrú skúsenosť, keď to ľad nevydržal.
Po piatku sa mi išlo dosť zle, telo akosi nechcelo šľapať, ale podľa času som išiel pomerne rýchlo. Prielom Hornádu a ústie Bieleho Potoka boli prudko fotogenické, sprevádzal ma nejaký čierny rybárik s bielim limčekom, poskakoval po ľade pri trhlinách s tečúcou vodou, skákal do nej a zas vyliezal na ľad.
Duško čakal na Zlatku s parťákom a potom sa boli prejsť, pôvodne mali ísť za nami, ale mali časovú stratu, bolo toho moc a tak to zabalili.
V Sokolej doline bol krásne vyľadnený Závojový vodopád, liezlo tam asi zo pätnásť lezcov aj v dolnej časti, aj v strede i pod vrchom. 
Nebol som v poriadku, na tom dlhom rebríku som sa celkom zadýchal. Našich som videl na lávkach kus nadomou a tak som zavolal sprievodcovi, že budeme meškať, ale nakoniec sme čakali my jeho, dorazil až o trištvrte na jednu.

p1142981.jpg

 


Presunuli sme sa husím pochodom k jaskyni, aj slniečko sa nám objavilo, len mrzutý Jaro tam trochu prudil, "keby som bol vedel, že to bude také strmé, tak nikam nejdem a šmýka sa tu, to mi nikto nepovedal", keby to bol nejaký začiatočník tak pochopím, ale starý vehaťácky harcovník s mačkami v batohu - jediný reálny problém je asi u neho v hlave.
Pred jaskyňou sme sa očelovkovali a úzkou chodbou vstúpili dnu. My čo sme tu už boli pred piatimi rokmi sme vedeli či nás čaká, ale nováčikova  boli prekvapený veľkosťou priestorov i skutočne bohatou výzdobou. 
Jaskyňa je pomenovaná po náleze kostí pravekého medveďa  /Ursus spelaeus/, starých viac než 15000 rokov. Kostí je tam hodne, aj keď v minulosti bola jaskyňa viacnásobne vykradnútá všelijakými dobrodruhmi, dnes je nastálo uzamknutá.
V jaskyni panuje stabilná vysoká vlhkosť i teplota  6 °C, kosti sa nesmú vyniesť, lebo bez ošetrenia konzervantom sa v krátkej dobe mimo jaskyne rozpadnú na prach.
V jaskyni zimuje aj väčšia kolónia netopierov, je ich až deväť druhov, nižších pasážach sme museli dávať pozor, aby sme do nich nevrážali hlavami.
Prehliadka sa všetkým páčila, pred jaskyňou sme si obuli mačky a vrátili sme sa na zelenú značku. 
Sprievodca nám poradil neschádzať dole cez Kláštorisko, ale zísť cez Bikárku na Klauzy a odtiaľ Tomašovskou Belou až na Čingov.
Chodník na Klauzy nie je moc používaný, nebol ani prejdený, dole sa nám už začalo stmievať a tak sa to zmenilo na nekonečný nočný pochod turistických svetlušiek, mačky sme vyzuli až tesne pred Čingovom.

p1143119.jpg

 

V závere sme toho už všetci mali plné zuby, časť sa hneď oddelila a zamierila na Lesnicu, ostatní valili zas na chatu.
Zvítali sme sa so Zlatkou, prešli sprchou, etapou kŕmenia, časom i na pivečko i gambáčik došlo. Večer sa vyhrávalo i pospevovalo, ale bolo zjavné, že sú všetci uťahaní a tak to nemalo bežnú vysokú úroveň.
V nedeľu zbehol Duško pre Vojta s Ľudmilou, zvítali sme sa po dlhšej dobe, vybavili financie, odovzdali chatu, odznačiky prechodu roklín dokúpili i spoločné foto pred chatou sme urobili.
Rozlúčili sme sa s domácimi a začali sa rozchádzať.
Čuli sa rozhodol pokračovať do Tatier a zlanáril aj Jara, Peťo s Paľom sa dali zaviesť na stanicu, Ľubo so skupinou vyrazili na Tomašák a my s Košičanmi sme vyrazili na Šikľavú skalu a Markušovský skalný hríb.
Zaparkovali sme v Matejovciach, bolo tam už kopec aut, dokonca i bratia Češi, ide sa za dedinu po ceste cez pole až ku skale pod lesom, bolo tam národa ako v kauflande pri zlavách.
Kým na ceste svietilo slniečko a bolo fajn, pri skale bol tieň a slušná kosa.
Skala bola impozantná, čakal som nižší skalný prah, tento mal aj to šesť metrov výšku a bol vyzdobený ľadovými cencúľmi i stĺpmi až po zem.
Bolo to skutočne pekné a zaujímavé, ľadová galéria privábila hodne ľudí.
Odtiaľ sme sa presunuli na žltú značku pod horu, po nej sme prešli lúkami pod Markušovský Skalný hríb. Nachádza sa vyššie vo svahu schovaný v lese, prístupový chodník je strmý a obchádza ho zvrchu.
Zase som očakával niečo menšie, ale bol to vskutku parádny kúsok. Pofotili sme ho a vrátili sa k autu, neskôr sme zistili, že Ľubo vyrážal z Matejoviec kúsok za nami, boli tiež pri Šikľavej skale.
Zastavili sme sa najesť na Rieke a domov sme dorazili okolo siedmej.
Bol to skutočne vydarený víkend, zamrznutý Hornád, lezenie ľadov, Tomašák, Závojový vodopád, Medvedia jaskyňa, nočný pochod na mačkách, zíbava, Šikľavá skala i Kamenný hríb, bolo toho habadej, každý si voľačo našiel.

p1153289.jpg

 


V neposlednej rade sa počíta, že sa zišla dobrá partia a strávila spoločné chvíle pri turistike, poháriku i gitare. 
Hoci to bolo skutočne náročné, verím, že o rok sa tu stretneme znova, teda ak zdravíčko dovolí.                          
                                                                                           Ďuro

 

p1153258u---kopia.jpg