Ostré a Hrdošná skala
30. 3. 2017
Vyrážame z Ľubochne v zostave Ľubo, Monika, Jaro. Paľo a ja. Začíname z ostra rovno do kopca, našim dnešným cieľom je málo známy hrebeň, nachádzajúci sa severovýchodne nad Lubochňou, medzi ňou, Komjatnou a Žaškovom.
Počasie moc dobré nehlásili, ale aspoň že nám nepršalo, slniečko sa len ťažko predieralo cez mraky.
Po výdatnom nástupe sme dobojovali k trom vysielačom na Havranovi 882m, s pekným vápencovým bralom s výhľadom na Váh a peknými poniklecmi.
Zalesnený vápencový hrebeň je hodne členitý, sú tu výhľady aj na druhú stranu, na Šíp, Stoh a Rozsutec. V sedle pod Ostrým je pekné posedenie a videli sme aj prvé nerozvinuté šafrány.
Nasledoval strmý výšvih na Ostré 1067m, v závere bol chpdník priistený retiazkou, vrchol bol nevýrazný s výhľadmi na sever. Niečo sme zajedli, a Jaro obdivoval parádnu nerezovú vrcholovú skrinku.
Zašli sme si na bočný hrebeň s výhľadom na Svošov, na ktorom je obrovský kovový kríž, ten je dobre vidno i z cesty od Hubovej.
Po zelenej sme prešli na Hrdošnú skalu, je to hodne vysoká kolmá hrana, orientovaná na Komjatinú a Choč. Obišli sme ju a retiazkou zaisteným chodníkom sme sa dostali pod ňu. Je tu parádne skalné okno, pôvodne tu bola jaskyňa, ale prepadol sa jej strop. Prešli sme aj do tmavého skalného tunela, je jasné, že tých podzemných priestorov tu bude viac.
Od Hrdoša sme zostúpili neznačkovanou zvažnicou dolu na Uhlisko a okrajom hory sme to obišli až na zelenú značku zo Žaškova na Žaškovské sedlo, po ktorej sme cez Škútovú dolinu zostúpili do Stankovian.
Hore v sedle sme videli pár rozkvitnutých šafránov a pri zostupe sme narazili na vyhrievajúceho sa slepúcha.
V Stankovanoch sme si dali pivo, kým Ľubo zbehol vlakom pre auto.
Bola to pekná a dosť náročná túra, dlhá okolo dvanásť kilometrov a s prevýšením okolo deväťsto metrov hore dole.
