Obšívanka, Baraniarky a Kraviarske.
6. 11. 2017
Túru vymyslela Monika a inšpiroval ju Milan, ktorý to šiel pár dní pred nami. V zložení Lubo, Monika a ja sme sa vyautili v Terchovej. Po žltej sme po lúkach prešli nad dedinu vyšné Kamence, síce sme sa netrafili presne, ale nakoniec sme modrú značku našli.
Je to zaujímavý chodník po svahoch vápencových brál a veží, miestami spevnený kovovými schodíkmi a odistený kovovými madlami, či retiazkami. Svetla tam moc pre fotenie nie je, lebo slnko bolo za kopcom, ale postupne vyliezalo a osvecovalo vrcholky brál.
Vyškriabali sme sa na hrebeň a po ňom dobojovali na Malé Nocľahy, hrebeň Sokolie i Sokolie vrchol, kde sme si posedeli a dali frištik. Slniečko už zahrievalo a v bezvetrí bolo fajn.
Zostúpili sme dvestopäťdesiat metrov do sedla Príslop a zvova vystúpali hnusným šmykľavým blatovým chodníčkom tristo šesťdesiat výškových metrov na Baraniarky.
Fotili sme a vyhrievali sa na slniečku. Neskôr sme pokračovali dole do sedla skalnatým chodníčkom a zase hore na Žitné. Potom zase do sedla a náročnejším výstupom na Kraviarske.
Zostup vedie chodníkom na rozhraní kosovky a tráv. Dole sme sa odrazili na zelenú do Starej Doliny, ten chodník asi nie je moc používaný, v hornej časti ide lúčkami s divným značením, neskôr ide roklinou s potokom, povedľa padnutých stromov s nafúkaným lístím do pol stehien.
Spodok už ide po kamennej suti z tých zosuvov spred pár rokov.
V potoku sme si umyli topánky a po asfalte zišli dva kiláky na Starý Dvor, naivne sme si mysleli, že by tam mohlo byť niečo otvorené, ale evidentne tam skapal pes.
Bus nás zobral do Terchovej, šofér s kamennou tvárou a skromným slovníkom nám tri krát povedal nie, nie a nie, vyhodil nás až na námestí, hoci sme tam boli vo voze sami.
Ešte sme posedeli v prima krčmičke na kafíčku s pivkom a valili domou, je to necelá stovka, ale zdalo sa to nekonečné. Moc pekná túrička, dokopy šestnásť kilometrov a tisíc tristo výškových, nám dala celkom zabrať.
