Choď na obsah Choď na menu
 

 

Za ferátkami do Maďarska

 

13. 5. 2017

Jar roku sedemnásteho sa nám bohvieako nevydarila, hoci bol marec až moc teplý, apríl sa doslovne prekonal, bolo zima aj nasnežilo, čerešne aj  orechy pomrzli, skrátka počasie ako na truc. Aj máj sa nejako nevedel ukľudniť, jedna akcia padala za druhou.
Tento víkend vyrazila väčšina klubu na biky s Ľubicou niekde ku Komárnu, my druhá vlna sme vyrazili na ferátky, pôvodne na tri dni na Hohewand a Maďarsko, ale pre zle počko sme to osekali na sobotu a len Maďarsko.

 

Tatabanya

V zložení Peťo, Mário, Dominika, Rasťo a Ďuro smerujeme do Tatabanyi, ktorá sa nachádza 30 km za Komárnom, t. j. 170 km od Novák. Prechádzame cez mesto a za nim sa odbočkou vľavo dostávame na parkovisku na vrchu nevysokého pohoria  nad mestom.
Je tu výrazný pamätník obrovský orol Turul, vpravo od neho klesajú dole schody, ktorými sa ide k nástupom do ferát, k Turulu sa odbočuje už zo schodov, Kata sa odbočuje z chodníka asi po 150m, je tam značka na strome a k Vezíru ukazuje namaľovaná šípka na asfalte chodníka ešte kúsok ďalej.
Ferátky sú vedené vápencovými terasami orientovanými sprava doľava. Sú tu tri ferátky, najľahšia je Vezír D, začína úplne sprava, má trochu ťažšie miesto na nástupe kde to vytláča, treba ísť na rukách, potom mostík povedľa nástupu do Katy, ďalej je to už ľahké pohodové, ešte cez jeden dlhší lanový most, dĺžka feraty je 300m, prevýšenie 90m.
Trošku obtiažnejšia je Turul D, E, odbočuje sa už zo schodov a na nástupe sú dve varianty D vpravo a E vľavo, potom traverz doprava s pár ťažšími pasážami, pekný lanový most s prechodom cez strom a zase traverz s dolezom, dĺžka 100m, prevýšenie 40m.
Najťažšia feráta tu je Kata, už nástup je previslý, neskôr kolmý silový štvormetrový stupeň bez stupov, potom odlez dolava a nasleduje ešte ťažší kolmý štvormetrový stupeň bez stupov, čiste na rukách, nohy proti skale, za ním traverz po hrane tak isto bez stupov, odporúčam lezky, nasleduje prekríženie s Vezírom a výlez hore. Je to dosť krátka, ale náročná ferátka, vhodná pre rozlezených silou disponovaných lezcov v dobrej obuvi, dlhá 140m, s prevýšením 85 m.
My sme začali vezírom, nástup bol blatový, skala sa šmýkala jak na ľade, dosť to vytláčalo, šli sme to hodne na rukách, za mostíkom sme zbadali pred sebou grupu feratistov, vyzeralo to na dlho, tak sme prešli k nástupu do Katy, teda okrem Dominiky, ta keď videla boj na nástupe tak sa vrátila na Vezíra. Už na nástupe som mal vyťahané ruky, nohy boli ako na mydle, ale zdolal som to, ostatní nemali problémy, v druhom výšvihu som naliezol do polky, kde my ušli ruky, skúšal som to tri krát, ale ruky to už neudržali, na nohy tam nie je ništ, nakoniec my spustili slučku a povytiahli ma hore, Čuliho fráza a môžem sadiť fazuľu postojačky bola na mieste, ešte som zdolal časť toho traverzu, ale bolo to trápenie a tak som to zabalil, Peťo, Majo a Rasťo to zdolali.
Zaskočili sme k autu sa prezliecť lebo bol hic a schádzame k Turulovi, Majo, Peťo a Rasťo idú Éčko vľavo, ja s Dominikou Déčko vpravo, je tam pár zložitejších pasáži, ale zabojovali sme, na moste Domonika zle odhadla dĺžku odsedky, kým na začiatku to bola ok, časom už vysela vo vzduchu. Dolez nebol náročný.
Potom som sa ešte vrátil preliezť si Vezíra od mostíka, nebol náročný, len na doleze som trošku maturoval, sily už došli.

 

 

 

 

Csesznek

Presunuli sme sa do Cseszneku cca 75 km na západ, parkujeme pri tabuli pod hradom. Po prechode mostíkom a okrajom lúky sa dostávame do roklinky s potokom. Všetko je tu mokré až slizké. Za potokom je vápencová stienka s kovovými lanami, vpravo začína Dečko a vľavo je Fko, čo vyzerá ako natreté mazlákom. Po obhliadke sa nám do toho ani moc nechcelo.
Začíname tým Déčkom Várpanoráma,  je tam kolmý výšvih s dobrými stupmi aj chytmi, za sucha pohoda, my s blatovými topánkami nič moc. Potom to odliezalo doľava traverzom, chvíľu hore potom dole, nie je to náročné, len sme museli dávať pozor na tie šmykľavé boty. V závere bolo pár krajších vytláčajúcich flekov, ale dalo sa to zdolať. Doliezali sme zároveň s detičkami na detskej feráte.
Pri zostupe som dostal šmyk na blate, v lufte som sa zvrtol a dopadol bokom na vápencovú vežičku rebrami, len to prasklo ako suchá haluz, vyrazilo mi dych a bolo po lezení.
Domča už toho mala tiež dosť, tak sme sa presunuli k autu. Ostatný ešte dali tú Fkovú MZ/Xku a dve ferátky na strane roklinky od hradu, tie boli suché a v pohode, jedna dlhšia Déčková a jedna kratučká kolmá Fková, hore sa spájali do choďáku.
Prišla mohutná prietrž a chalani dorazili k autu do nitky premočený, zvládli štyri feráty okrem tej detskej Futrinky a mali toho celkom dosť. 
Za Komárnom nás chytila ďalšia prietrž, neskôr sme sa zastavili niečo zjesť.
Bol to moc pekný výjazd, tí lepší mali sedem ferát, čo sa nestáva každý deň, táto akcia sa bude pravdepodobne ešte opakovať.

 

img_20170506_131522.jpg