Len Suchý
Len Suchý
7. 12. 2017
Na štvrtok hlásili pekné počasie a tak sme sa po dlhšej dobe dohodli na výjazd na Kriváňsku Malú Fatru. Monika plánovala aj nejaké presuny, ale ja som sa len usmieval, trochu to tu poznám a viem, že v hlbokom snehu sa plány rýchlo zmenia. Tak nakoniec došla k záveru, že bude stačiť si vybehnúť z Turčianskych Kľačian len na Suchý.
Naši plánovali bežky na Skalke, ale my sme cheli šlapať.
Bol som autom po nočnej, Nadežda došla pred siedmou ku mne, na kruháči sme pribrali Moniku a v Martine pri Tescu ešte Katku.
Dosť nemilo ich prekvapilo, že na chatu je to cez dve hodiny, ešte som ich trochu škádlil päť minút pod chatou, už je to len hodinku na chatu, ale Katka mi to kazila.
Trochu som fotil snehové stromy, zimný snehový les, ale svetlo za moc nestálo.
Chata bola otvorená, tak sme si dali niečo pod zub i kafičko. Padli i návrhy použiť gauč a počkať, kým sa ostatní budú vracať, ale nakoniec sme vyrazili v plnej zostave.
Pred nami chodník prešlapali dvaja turisti, ale bolo to náročné, keď to išlo čučoriedkami nad chatou, zabárali sme sa až po zadok, v lese potom to bolo už lepšie, pokiaľ bolo vidno starý chodník s pevným podkladom.
Šiel som vzadu a trochu som fotil, bol som po nočnej a to stehno ešte nie je v poriadku, tak som sa vozil. Vpredu bojovala hlavne Katka, najväčšie problémy mala Monika, občas solídne zapadla.
Ej ako dobre bolo mojim zimným krúžkom na palice doma v skrini. Mimo chodníka bolo miestami snehu až po zadok. Počko nám vyšlo, slniečko a bezvetrie.
V polke trasy do sedla pod Suchým sme stretli tých dvoch chalanov, vysvetlili nám, že sa to nedá, strašne veľa snehu a tak to otočili. Ten záver je tam najhorší, trasa chodníka sa občas stráca, v tom hlbokom snehu to bol miestami boj, Katka to nevzdávala. Moc som nedával šance, že ten Suchý dnes dáme, bude stačiť aj do sedla.
Prehúpli sme sa cez kopčok a zostupovali do sedla, ukázal sa nám majestátny Malý Kriváň i strmý svah Suchého.
Sedlo i časť svahu bola vyfúkaná a po zvážení som rozhodol, že by to šlo. Nebude to brnkačka, ale je to reálne. Fučalo tam ako o život.
Spodok ťahali dievčence a za polkou si Katka dávala mačky, tak som šiel dopredu ja. Snehu výrazne pribúdalo. Zvrchu schádzal osamelý turista, tak sme to mali prerazené od predvrcholu.
Záver v kosovke potiahla Nadežda a boli sme v cieli. Boli tu dvaja chalani a spravili nám vrcholové foto, mne scípla baterka vo foťáku, nedal som ju nabiť a ten chlad ju dorazil, potom som už fotil len mobilom.
Dosť tam fučalo, mraky sa prelievali cez hrebeň, v diaľke bolo vidno Martinky, malý i nízke Tatry. Viditeľnosť bola dobrá a bolo to prudko fotogenické. Bolo to uspokojujúce ocenenie našej snahy.
Cestou späť sme zase bojovali v hlbokom snehu, slnko sa začalo farbiť na rúžovo a okolie tiež. Na chate sme si dali niečo pod zub a padali dole. K autu sme dorážali už potme, ale mali sme všetci čelovky.
Bola to moc pekná túra, dodnes sa chechcem, šak len na Suchý.
foto od Moniky:
