Kôprovský štít
9. 9. 2017
Vstávame o šiestej, stíhame raňajky o siedmej a zubačkou sme o ôsmej už na Štrbskom plese, ja pokračujem svižne na Popradské, Ivo neponáhľa, dnes si naplánoval Ostrvu a Batizovské pleso so zostupom na Vyšné Hágy. Ľubo s Majou ma zase nečakali, tak ich zase naháňam, vraj je tam zima a fučí o dušu.
Fotím zamračené hory z chodníka a na križovatke pri Popradskom plese ani nestojím. Na chodníku je hodne ľudí, poniektorí idú ako o život, ja som po včerajšku nejaký bolavý, tak moc neženiem.
Na križovatke nad žabím potokom sa priobliekam, lebo fakt fúka a fotím tie davy na chodníku vpredu.
Po výraznom stúpaní sa dostávame k parádnemu veľkému Hincovmu Plesu, za ním pod výšvihom si oblikam aj elasťaky pod gate a vyťahujem čiapku. Fučí tak, akoby nás chcelo uchytiť. Výšvih sme prekonali a ocitli sme sa v sedle, poniektorí tu posedávajú a desiatujú.
My pokračujeme ďalej, míňam uslzeného asi desaťročného chlapca, má toho evidentne dosť, vraví že už ďalej nechce ísť, postavil som sa na jeho stranu, že nemá zmysel robiť veci nasilu, jeho mater my po česky zdelila, že von je skrátka taký plačko, tak som jej povedal nech mu dá rukavice, čiapku, naleje horúceho čaju z termosky a do ruky kus čokolády, že to ho postaví na nohy, čumela na mňa ako na marťana, tak som radšej šiel ďalej.
Nasledovalo stúpanie svahom, okolo sa potácali davy turistov, poniektorí už zjavne uzimený zostupovali dole. V skalnej pasáži s nárazmi vetra zboku mali poniektorí vážne problémy, ja som radšej tiež schoval palice. Úzky hrebienok a záverečný výstup na vrchol, kopec je z tejto strany pozvoľný, žiadne vzdušné úseky.
Na vrchole zdravím Maju s lubom, vraj ma skoro celú estu videli, Maja mi hneď vrazila do ruky pohár s pivom, zdroje neklamali, naozaj tu partia Ferovci.sk čapovala urpinera a ponúkali klobasku so syrom.
Moc sme sa hore nezdržiavali, spravili sme pár fotiek, uhýbali sa lietajúcej pene z piva, podporili trochu akciu finančne a vyrazili dole. Na hrebienku sme stretli Zuzku, čo bola s nami na dolomitoch, tak sme trochu hodili reč.
Za Hincovým plesom sme fotili kamzíkov a kúsok nižšie sme si dali ľahký obedík. Na Popradskom Plese nejaké pivečko, Ľubo s Majou si zobrali veci a valíme na Štrbské Pleso k autu.
Doplácame parkovne a schádzame do Tatranskej Štrby na hotel Meander, kde som im zajednal ubytovanie, len chybička s vloudila a bolo to kus drahšie.
V nedeľu sme sa motali pod Podbánskym, našli sme nejaké dubáky a tak sme sa presunuli do Nízkych tatier, kde sme tiež ešte voľačo našli, tak bola Maja spokojná.
Najesť sme sa cestou zastavili na Rieke a spokojný sme dorazili domou.
Náročný záver týždňa, po takej kratšej dovolenke som sa týždeň dával do kopy, ale bol som moc spokojný.
