Marcová ferátka HZS
2. 3. 2017
Počasie je momentálne hodne nestále, slniečko sa strieda s mrakmi, vetrami i dažďom, sneh z hrebeňov a stráni rýchlo uteká, v noci je okolo nuly, cez deň aj plus cez desať.
Navrhol som trochu v rámci rozhýbania, vyraziť na ferátku do Martina a čuduj sa svete, nazbierali sa nás dve autá.
Mali sme zdržanie, lebo Monika si zabudla topánky doma v Šuranoch a tak sme kupovali nové v Martine, osádku prvého auta sme dobiehali na trase, lepšie povedané – počkali nás.
Dosť sa na ľade šmýkalo a tak sme obuli mačky, dva razy nám spŕchlo, občas slniečko vyšlo, ale väčšinou bolo hmlisto a sychravo. Pri hornej tabuli sme scelili kolektív a obliekli úväzys feraťákmi.
Na ferátke bol sadnutý firnový sneh a v podstate to bolo skoro ľahšie ako v lete, tie krokové variácie boli pohodlnejšie, mačky dobre držali.
Jarko sa svedomite venoval nováčikovi Beátke, bola s nami prvý krát, mala prvý krát na nohách mačky a bola to jej prvá feráta v živote, dúfam že nie posledná.
Ostatní boli v pohode a vychutnávali si ľadovú krásu okolo seba.
Šli sme hore tou pravou variantov, cez viaceré skalné stupne až na vrch, kde sme sa odstrojili, mačky sme si ale nechali.
Po vyšľapanom chodníčku sme dorazili na cestu, kde nás privítalo slniečko.
Zasadli sme na chate pri pivečku a dobrom obede.
Monika zháňala zvoz dole pre Beu, lebo jej topánky odrali päty, vysvitlo, že tiež ich mala prvý krát, tak vlastne žiaden div.
Jarko zohnal nejaký odvoz a tým sa zviezli obe k autu, my ostatní chudáci sme museli šľapať po vlastných.
Nakoniec to bola celkom pekná ceztýždňovka, mačky sme prevetrali i trošku sa hýbali na čerstvom vzduchu.
