Deň siedmy Rošky Slap
9. 6. 2017
Po dni oddychu sme vyrazili zase na niečo náročnejšie.
Ráno sme boli kúpať, potom raňajky a o deviatej štartujeme v zložení Vilko, Alenka, Ľubica, Vladino, Jaromír, Ľudmila, Miro a moja maličkosť.
Ideme štandartne po Krkovič, včetne piva pred marketom, potom pokračujem na Devrske, za ním sme odbočili na Varivode a Smrdelie. Nasledoval zjazd do kaňonu Laškovica s prestávkou na pivo v Panoráme Rošky Slap s pohľadom na útes a priehradu, kde točili Winentoua.
Krku sme prešli cez úzky mostík a na druhej strane sme začali stúpať, po ľavej strane sme mali mohutné skalné bralo, po pravej sa nám otvárali prekrásne výhľady na jazero. Videli sme aj nejaké výletné lode.
Dosť som fotil a tak mi zdrhli. Na vrchu kaňonu som sa dostal k odbočke doprava, môj Locus to schválil tak som to strihol na Brištane krížom, je to taká malá dedinka. Za ňou som došiel ku kruháču s odbočkou na Visovač po našom vysávač, je to krásna vyhliadka na Vysovačko jazero s ostrovom na ktorom je kostolík.
Keď som tam dorazil, nikoho tam nebolo, volal som Villimu, ale ten ma informoval, že už to dávno prebehli a idú ďalej. Nakoniec som zistil, že neodbočili ani v Širitovciach a celé to obišli cez Kaočine. Vynechali najkrajšiu časť.
Pofotil som si to spolu so sochou nejakého krála a pobral sa za nimi. Prešiel cez dedinu Drinovci a pre obchádzku aj cez Ključ, dočkali ma pred hlbokým kaňonom s riečkou Čikola.
Je to impozantná brázda terénom, zjazd stál za to a to desať percentné stúpanie tiež, sto šesťdesiat výškových metrov dole a stosedemdesiatpäť zasa hore, celkom slušne sme sa zadýchali.
Zastavili sme sa v Etnolande, ale pivo tam mali len malé super drahé, tak sme sa zastavili v potravinách v Sirana I-Paku. Nakúpili sme si píva a sedeli v tieni za obchodom i nejaké kalórie sme doplnili.
Cez Konevrate sme sa dostali k známemu výjazdu na diaľnicu pred Šibenikom, odbočili sme na Lugovič. Držali sme sa v balíku, bol mierny protivietor a mali sme slušné medzičasy.
V zjazde pred Lugovičom nás dobehli rýchlobežky Kinderko s Tibikem a Jarom. Nasledovala pasáž so stúpaním, kde sa vpredu zjavila Ľudmila, ťahala jak ďas, šľapala Peťovi na zadné koleso.
Pred rozostavaným kruháčom som fotil peletón, keď prebehli okolo, tak kým som sa dostrojil a vyrazil, boli preč. V zjazde som ich tiež nevidel, tak som do toho dupol a furt nikde nikoho, na moste som zastal a fotil zátoku smerom na Zatoň, neskôr i druhú stranu na Šibenik, keď zrazu sa objavili, tak som cvakol i ich, zase sa im podarilo zakufrovalť na tom rozostavanom kruháči a zbehli dole k Šibeniku.
Kým som sa dostal k biku boli preč, tak som ich zase dobiehal. Neodbočili sme na Srimu, ale ťahali priamo na Vodice, kde sme zase zle odbočili na kruháči a tak nás to stálo ešte jeden stupáčik na ceste k hotelu.
Bolo toho nejakých 95 km a nejakých 950 m prevýšenia. Bola to moc pekná túrička s peknými výhľadmi i zaujímavou krajinou.
