Deň piaty Trogir 130 km
7. 6. 2017
Na tento deň sme si naplánovali najdlhšiu túru, vyrážame ráno o pol deviatej, prešli sme cez Šibenik a za ním sa odrážame do vnútrozemia na Vrpoliačku cestu. Dosť to klesá, dedín tu moc nie je, premávka primeraná tak v pohode.
Zostava je silná, Lubica s Vladinom, Ala s Villim, Miro, ja, Kinderko, Tibike a Janči.
Prešli sme Vrpolie a dorazili k nepríjemnému nekonečnému, protivne povedomému stúpaniu, každý čaká koniec a ono si to za zátačkou stúpa ďalej.
Slnko praží a my sa potíme jak kone, hore sme si dali prestávku. Pokračujeme ďalej a zastavujeme pri povedomej reštaurácii Boraja, je to ona kde sme sa pred pár rokmi zastavili na pivo a skončilo to geniálnou žranicou, dali sme si pečené jahňa, len potom to s tým plným bruchom moc nešlo. Jazdili sme vtedy z Primoštenu a nejako sme sem prerazili vnútrozemím.
Teraz sme si dali pivečko a kafe, doplnili vodu a valíme ďalej. Prešli sme Ljubitovicu i Prapatnicu. Dorazili sme k parádnemu zjazdu s výhladom na Trogir, v polke sme sa zastavili ho pofotiť.
V meste sme sa zastavili na pivo a poniektorí sa i najedli, tí ostatní nám zdrhli a tak sme ich naháňali po trase. Počkali nás niekde okolo Police, sedeli tam na pivečku. Vracali sme sa po pobreží, bolo to síce dlhšie, ale podstatne krajšie.
Alenka toho už mala evidentne dosť, venoval sa jej Kinderko, radil jej čo má robiť a čoho sa vyvarovať. Bolo teplo až moc a voda nám zase dochádzala. Je to pekná trasa, síce je to stále hore a dole, ale je tam kopec výhladov na more i pobrežie, jazdili sme to pred x rokmi, keď sme boli v Primoštene. Teraz sme cezeň tiež prechádzali, spravili sme aj pár foto.
Zastavili sme sa v potravinách, pivečko padlo vhod, ja som si kúpil dvojlitrový mandarinkový radler, aj som sa poriadne napil, aj do flaše sa ušlo.
Prešli sme Milo i obišli záliv s Grebáštnicou, za ňou sme videli ostrov malomocných s deliacim múrom. Za ním nasledoval Žaborič, poriadny most cez záliv s jadrtovaom i dedina Brodarica.
Prerazili sme cez Šibenik, na moste za nim sa do mňa oprel protivietor a bola to celkom fuška, zachránil ma Peťo, keď prešiel na čelo.
Stihli sme to tesne pred večerou, ale mali sme toho plný fiok.
Večer už neostala energia ani na večerný program.
