Bystré sedlo a Furkotský štít.
7. 9. 2017
Vstávame ráno o šiestej na Hotely Meander v Tatranskej štrbe, aby sme stihli raňajky o siedmej a následne zubačku o trištvrte na osem. Plán vychádza a vystupujeme zo zubačky na Štrbskom plese tesne po ôsmej.
Nastupujeme po žltej do Mlynickej doliny, ale nejak sa nám podarilo zakecať, zle sme odbočili a vyplulo nás to pri vodárenskom objekte, následná skratka bola z kategórie sice dlhšia, ale o to náročnejšia, ani som neveril, že tam pri chodníku môže byť taký prales.
Stúpame k vodopádu skok, je pod mrakom, ale slniečko podchvílou presvecuje skalnaté steny okolo. Vpravo sa ukazuje Kazateľňa, vľavo zas Predné solisko. Nedá sa rozumne obliecť, lebo slniečko nám občas vykúka, občas sa do nás oprie studený vetrisko, buď je teplo až moc, alebo sú aj rukavice a čiapky vhodné.
Prichádzame k Vodopádu skok, je to impozantný skalný výšvih, miestami aj priistený retiazkou.
Prechádzame okolo balvanu, kde sa odbočuje na Satana a pokračujeme stále vyššie. Pleso nad vodopádom ostáva za nami a my stúpame ďalší skalný stupeň, Kozie plesa tiež ostávajú vzadu, míňame pamätnú tabuľu na mieste kde padol vrtuľník horskej služby a za ďalším výšvihom už vidíme Capie pleso.
Bystrá lávka je už tiež vidieť a aj nevýrazný Furkotský štít. Tu sa rozdeľujeme, ja idem dopredu, lebo si chcem zaisť i na Furkotský a ak sa bude dať i na Hrubý vrch. Kopnem do vrtule, odbáčam zo značky a cez stienku naľavo od rozsypaného žľabu, kade sme šli minule sa dostávam na choďák.
Zdolal som vršok Furkotskeho a cez ťažší úsek zaistený retiazkou pokračujem hrebienkom smerom na Hrubý, je tam pár vzdušných úsekov a ja som sa asi v dvoch tretinách rozhodol vrátiť. Bolo to mierne primrznuté, ale hlavne fučal nárazový vietor od chrbta a úsek bol dosť vysunutý, vzdušný a nedal sa obísť, skrátka sa mi to nepáčilo.
Pekne som to všetko pofotil a cez Furkotský som zliezol k Bystrej lávke. Ivo ma tam čakal, tak sme urobili pár foto a zostúpili na druhú stranu k Vyšnému a Nižnému Wahlenbergovému plesu, kde sme dali nejaký ľahký obedík.
Pokračujeme ďalej, prekonávame ďalšie skalné stupne, obdivujeme Ostrú vežu, Ostrý zárez, Sedielkovú kopu i skupinku kamzíkov vo svahu nad nami.
Zo stráne nad nami vypiskuje svišť, až neskôr sme zbadali ako odtiaľ zbieha nejaký pes, panička si ho neustrážila a tak bol kuknúť tých vypasených potkanov.
Zostup ďalej sa naťahoval, bolo to nekonečné, nakoniec sme sa rozhodli na zostup lanovkou z Predného soliska. Po modrej to bolo písané od smerovníka pätnásť minút, ale bolo to viac. I Kriváň sa nám ukázal v medzere Sedielkového priechodu.
Lanovku sme stihli LTT, Ivo dorazil päť minút pred skončením prevádzky o trištvrte na päť.
Zviezli sme sa dole, ešte dokúpili magnetku Kriváňa, dali nejaké pivko a super fazuľovicu vo Furkotke, kým nám šla zubačka.
Pekná náročná prechádzka, riadne prevýšenie i dobrá štreka, nabudúce treba zobrať špagát a zdolať i ten Hrubý vrch, je to pekné, také véhatečkové.
