Tupá
Na chatu pri Popradkom Plese nás vyviezol jeep z chaty okolo šiestej poobede. Je nás štrnásť kusov. Čuli bol už hore, šiel z práce a došiel na skialpoch, Noro a Jano nás čakali pri rampe, spravili si v piatok Gerlach.
Ubytovali sme sa na 101 a 102, dali sme si večeru a trochu pestovali kultúru.
Ráno nebolo počasie moc vhodné, bolo to zahulené a fúkalo. Predpoveď na nedeľu bola lepšia a tak sme na ňu presunuli útok na Vysokú. Za sobotný cieľ sme zvolili Tupú, cez sedlo Ostrva.
Nastúpili sme prakticky všetci okrem Duška, ten sa cítil nejako na chorobu a tak sa prešiel na Štrbské, vraj na kávičku a čerstvú tlač.
Do sedla je to v lete otravná nezáživná štrikovačka, ale v zime je to slušná túra v strmom svahu a naviatom snehu.
Pod sedlom sme prechádzali vyfúkanou, hranou, kde nás vietor tlačil do chrbta, poniektorých v sedle aj sfúklo.
Slniečko sa predieralo cez závoje mrakov, občas sa to roztrhlo a ukázali sa pohľady na hrebene okolo.
Ďalej sme pokračovali už v zredukovanom počte, svahy Tupej boli tvrdé firnové, miestami prekladane prašanom po členky, nebolo to vhodné na retiazkové mačky, priestoru pod nami bolo habadej.
Dobojovali sme na hranu a po nej sme prešli na vrchol Tupej 2284 m.
padol návrh aj na Končistú, Lúčne sedlo bolo v pohode, ale horná časť hory sedela v oblačnosti.
Pofotili sme sa a pomaly sme zostupovali po svahu dole do sedla, poniektorí si prešli pozrieť aj vrchol Ostrvy.
Zostup zo sedla bol podstatne menej namáhavý, pivečko na chate bol cieľ hodne lákavý a zaslúžený.
