Tavoleto
7. 6. 2016
Na dnes sme si naplánovali vlastnú trasu, pôjdeme po výpadovke cez sústavu kruháčov smerom na Marciano, tesne pred ním ale odbočíme na Mercatino Conca, kde odbočíme do kopcov a prídeme do Tavoleta zozadu, vrátime sa cez Marciano povedľa vody po štrku.
Ráno sme sa boli kúpať v mori a zobral som so sebou aj foťák, aby bola aj táto činnosť zdokumentovaná.
Po raňajkách vyrážame v trojke s Villim a Jožkom, počasie je príjemné a kilometre rýchlo ubúdajú. Zastavili sme sa na pumpe na kávičku, už tam sedel Palo s partiou, mali na stoliku tri kávy, Vilko bol objednať dnu tri kávy a zaplatil ich. Sedíme, debatíme, kávy nikde, až keď sa predavačká vyšla pozrieť von, tak jej došlo, že sme druhá skupina a Vilko neplatil tie tri kávy čo mala Palová grupa. Zasmiala sa a utekala spraviť ešte tri kávy.
V Taverne predbiehame Tomašíkovú skupinu, tu budú odbočovať na Maite, my pokračujeme ďalej popri riečke. V Mercantine odbočujeme doľava cez most, trochu sme si zajšli kuknúť štrkoviskovú riečku a odtiaľ začíname stúpať. Cesta sa kľukatí ako had v strmom svahu a nemá konca kraja. Niečo fotím, tí dvaja sú vpredu. Čakajú ma v Monte Altaveliu, bolo to cez tristo výškových metrov, nasleduje krásny rovný zjazd po opustenej ceste so záverečným stúpaním, vyzeralo to pohoda, ale bol to očný klam, stúpalo to slušne.
Vidíme v diaľke San Maríno, cesta stúpa a stúpa, nemá to konca kraja, chvíľami už aj ja hreším, ďalšia zátačka a ďalší stupák. Je teplo a voda mi už prvý krát došla. Fotím krajinu okolo, konečne sme sa doplazili do najvyššieho bodu a začíname klesať. Zastavili sme sa na vyhliadke v borovicovom lesíku a niečo sme zajedli.
Cez San Giovani strmo zjazdujeme smerom na Tavoleto, záver je ako inak zase do kopca.
Pod hradom sme našli schovanú krčmičku, capli sme si pívo, kávičku a aj vodu sme doplnili, miestni len krútili hlavami, keď sme im ukazovali odkiaľ a kade sme prišli. Pivečko bole genialne, spravili sme si selfi, pokukali mestečko i posedeli na malom námestičku na hradbách. Bola tam i početná tlupa cyklistov na cesťákoch, ale prišli z druhej strany.
Pokračujeme ďalej, chcem pozrieť do locusu kade, ale Vilko ma ugavaril, len dole kam by to mohlo ísť, po troch kilákoch sa mi to už nezdá a tak stojím a pozerám trasu, zistenie že neideme dobre mi neurobilo dobre, vraciame sa tri kilometre do kopca naspäť, to čo sme zišli v okamihu, tak to nemá konca.
Zase sme v meste a teraz schádzame na druhú stranu, zjazd je extrémne strmý, očakával som, že už to pôjde len dole kopcom, ale bol to omyl, musíme prekonať ešte jeden horský chrbát, kým to začne strmo klesať do Marciana.
V meste to na kruháči zalomíme k mostu a za nim prechádzame na štrkový chodník, po ňom fofrem domou.
Bola to asi naša najťažšia túra, hodne urobilo to teplo, tých kopcov bolo neúrekom. Cesty sú v dobrom stave, autá tam za Tuveliom moc nechodia, cyklistu sme nestretli ani jedného, skrátka moc pekné, ale náročné. Dokopy to malo cez sedemdesiat kilákov, ale poctivých.
