Slnečný Kľak
16. 12. 2016
Meteokibic hlásil slniečko na horách, kým my sme mali tu dole hmlu a oblačnosť, tak som si na obed vybehol na Fačkovské sedlo. Bol som po nočnej a ten výstup na Kľak je nenáročná prechádzka, ale pre istotu som vzal aj mačky. Sedlo bolo v hmle a slniečka nikde.
Hore kopcom sa mi vôbec nechcelo, dobehol ma Guru, chvíľu sme šli spolu, ale nechcelo sa mu čakať kým som fotil.
Pod Reváňom sa začal ukazovať vrchol Kľaku, hladina hmly sedela len nejakých päťdesiat metrov pod ním. fotil som aj vršky smrekov nasvietené slniečkom.
V Reváňskom sedle som nafotil partiu na Reváni i výhľady na východnú stranu. Snehu nebolo veľa, ale bola krásna námraza na stromoch a veľmi dobrá viditeľnosť.
Dobehol ma turista, nešťastný, lebo mu skapali baterky vo foťáku a neskôr ma dobehla i tá partia, boli to kysučanci. Pri debate sme zistili, že robili Slavkáč Vareškovým hrebeňom, keď sme tam boli aj my, len oni tam došli tesne po nás.
Vrchol bol parádny, na sever výhľady a na juh inverzia, Kysučania sa vytešovali z vrcholu aj gambáčik sa mi ušou, odkedy chodím autom, tak nejako už ma ani nenapadne frndžalice zobrať.
Dosť hore fúkalo a vietor bol veru riadne štiplavý, tak bolo lepšie nájsť si závetrie.
Cestou dole som stretol zase Martina, bol na Reváni a ešte len teraz šiel na vrchol.
Dole som schádzal smerom k Javorinke, ale od križovatky som sa vrátil, nebolo to prejdené a keďže som tam už nebol veľmi dlho, nechcelo sa mi to v hlbokom snehu hľadať, bude lepšie si to najprv prebehnúť v lete.
Dole som schádzal cez Reváň, bolo to fajn, len som akosi našiel poriadny koreň pod snehom, tvrdá bota sa po ňom zviezla, spravil som piruétu, ustál som to, ale koleno dostalo po frňáku, bolí ešte teraz.
Móc pekná vychádzka, tie výhľady som ani nečakal a po tej viditeľnosti v sedle to rozhodne prekonalo moje očakávania.
