Hrady a zámky - po našom na mušle
6. 6. 2016
Po raňajkách sme sa rozhodovali kam dnes, Alenka bol dohodnutý s Tiborom na San Maríno. Baby mali v pláne plážovať. Ja som zistil, že Don Camilio ide s partiou a Jarmalom po hradoch a tak sme sa s Villim pridali.
Vyrazili sme neskôr ako oni, prešli sme si štrkový chodník popri vode a dobehli ich pred Morcianom. Za nim sme odbočili na vedľajšiu cestu na Ponte Rosso a cez Santa Maria del Monte sme vystúpali do Saludecia. Dali sme si v malej reštaurácii pivečko s kávičkou a prešli sme si staré mestečko s úzkymi uličkami. Z vyhliadky pod vodárňou sme vydeli mračná z juhozápadu, zrovna tam, kde sme mali namierené. Zhúpli sme sa do Mondaina, záverečné stúpanie nebolo až také zlé, pozreli sme si hlbokú suchú studňu pod pevnosťou i spravili si prestávku na námestíčku s bolo tam i malé múzeum, ale zatvorené.
Presunuli sme sa do Montegridolfa, tentoraz len dole kopcom, našli sme pri ceste prejdenú čiernu užovku, ešte žila, ale už mlela z posledného.
Pevnosť bola pekná, ale moc sme sa nezdržali, lebo čierňava sa nebezpečne priblížila a tak sme zavelili ústup. V ostrej zátačke v San Pietre sme sa odrazili naspäť na Santa Mariu a odtiaľ už smerom domov. Za mostom sme zbehli na štrkový chodník a odtiaľ to už nebol problém.
V kempe som ešte raz zbehol s Peťom a Majkou ukázať im nástup na ten štrkový a prešiel som si druhú stranu, najprv k moru a porom na ten kamenný most na brode.
Peťovi sa podarilo pichnúť a domov došiel tlačiac bike, v kempe to už ale schytal slušne od viacerých, až nakoniec sľúbil, že si dá bike do poriadku. Je to veľký silný chlap a bike je to siskový, evidentne to trpelo v kopcoch, pukalo, praskalo, ohýbalo sa, nie je to stavané na takúto váhu, silu a hlavne nie na takéto náročné cesty.
Problém jedného je problémom celej skupiny.