Choď na obsah Choď na menu
 

 

Hrebeňom Malej Fatry

 

21. 12. 2016

Meteoblue hlásil super čas, jasno na hrebeňoch a inverziu v dolinách.

Naplánoval som útok na Kríváňsku malú Fatru z Turčianskych Kľačian do Šútova, ale akosi sa nám nepodarilo zísť z diaľnice, tak sme to zmenili na štart zo Strečna, to sme sa už vracali zo Šútova, kde sme nechali jedno auto.

Je to na celý deň, v lete je to na 9,5 hodiny, v zime na viac a pri krátkych dňoch je zostup do Šútova pri čelovkách nevyhnutný.

My sme si vybrali úplne najkratší deň v roku, vyrazili sme v zostave Monika, Roman alias Duško, Čuli a moja maličkosť Ďuro zvaná.

Strečno sme si vychutnali v nízkej oblačnosti, nešli sme na chatu pod Suchým po značke, ale po ceste dolinou, bolo pod nulou a chodník bol miestami ľadový.

Chata je super, obsluha bola výborná, ušlo sa nám aj po pišingeri i pagáčiku.

Duško bol po ťažkej noci, flámoval do jednej a tak mu aj polievočka vhod padla, nám stačilo aj pivečko a čajík.

Nasledoval nepríjemný stupák vedľa vleku a po rovinke už stúpame hnusným strmákom na Suchý, lapáme dych i nohe oťaželi.

Z vrcholu sú krásne výhľady na Malý Kriváň, Biele Skaly i inverziu dole pod nami.

Biele Skaly sú najnáročnejší hrebienok s chodníkom čo poznám, o to je to ešte horšie v zime, stále hore a dole, nekonečne dlho a s tým záverečným stúpaním zo sedla za Stratencom na Malý Kriváň je to riadna skúška trpezlivosti i charakteru.

My sme to mali o to horšie, že fúkal taký prudký a vytrvalý bočný vietor, že nám išlo palice z rúk vytrhnúť. Za Stratencom sa na Malý začali nasúvať také oblakové fúzy a keď sme dorazili v hmle na vrchol, bola tam nádherná biela dúha, vyzeralo to ako vidmo, ale bolo to oveľa väčšie a nebol tam v strede tieň dotyčného.

Zostup bol podstatne lepší, dole kopcom to už šlo, chodník ide po hrane, aj oblačnosť ustúpila. Za nami sa ukázal prevej oblakov presvietený slnečnými lúčmi.

Nasledovalo nepríjemné stúpanie k sedlu Bublen a za ním ešte horšie k Pekelníkovi. Minuli sme nejaké záhraby v snehu,

V týchto stúpaniach sme toho už mali celkom dosť, nohy už šli len silou vôle, už to bolelo, predsa len už sme mali skoro 1700 výškových metrov za nami v ťažkých zimných topánkach a nie najľahšími batohmi.

Ešte záverečné stúpanie na hranu veľkého Kriváňa, svetla už ubúdalo, vrchol bol celý v mrakoch, tak sme sa rozhodli, že ho dnes robiť nemusíme a tak bolo dobojované, pred nami už len dole kopcom síce hodne, ale dole kopcom.

Pri zostupe do Snilovského sedla sa zrazu rozjasnilo a nás odmenili výhľady na Rozsutec i Stoh. Ja som prešiel i na stranu od Vrátnej a nafotil som západ slnka s červeným morom oblakov.

Cestou na chatu pod Chlebom sme našli ešte jedno nie strmé, ale protivné stúpanie, nafotil som aj druhú stranu s červenými Martinkami.

Na chate sme si dali výdatnú večeru, tí čo mohli aj pivečko. Aj tam bola fajn obsluha, neskôr sa aj Katka z Martina objavila, aj tu sa nám po pišingeri ušlo. Boli moc prekvapené, že neostávame na noc, ale ideme ďalej, no nedalo sa, na druhý deň som šiel do práce.

Našim spoločným motom sa stal slogan, s mírnym pohybovým obmedzením.

Zostup pri čelovkách dole zjazdovkou bol až prekvapujúco pohodový, bolo to prejdené ratrakom a išlo sa výborne, nižšie v lese to už bolo horšie, ale v pohode sme zišli cez Generála na Zajacovú. 

Na ceste dole sa dosť šmýkalo, ale prežili sme to bez úrazu, len Duško si vyskúšal tvrdosť cesty pod nami, keď mu nohé vyleteli.

Auto bolo ako kus ľadu, ale odviezlo nás do Strečna k Duškovmu, kde sme sa rozdelili a Čuliho som vykladal v PD o deviatej večer.

Bola to náročná akcia, na celý deň šľapania s obrovským prevýšením i zostupom, meteokibic sa netrafil s tou nasunutou oblačnosťou, i ten vietor mu akosi ušiel, výhodou bolo, že to bolo dobre prešľapané, mačky sme nemuseli ani raz vytiahnuť.

Bol to pekný výkon, dostali sme zabrať, ale boli sme všetci veľmi spokojný s prežitým dňom, keby takých len čo najviac i v novom roku bolo.

 

pc211359---kopia.jpg