San Maríno
3. 6. 2016
Počasie malo byť celkom prijateľné a tak sme sa rozhodli zaútočiť. Ráno sme sa boli okúpať v mori a po raňajkách vyrážame do San Marína. Ideme po plážových chodníčkoch smerom na Riminy a na polceste to lomíme na Coriano, prechádzame diaľnicu a pred ním aj hlbokú jamu. Cez sto výškových dole a na druhej strane ešte viac hore. Za ním to potom ešte jedna jama a začína to stúpať na Monte Scudo, po našom veľké čudo, je to samá zátačka a stúpa do až po plné zuby. Prestávku máme pri soche svätého Pia, kde dorážajú zľava don Camilio s Lacom a Rudom. Presúvame sa do blízkej reštaurácie, majú otvorené a tak si na terase dávame pivečko a kávičku.
Následný zjazd dolu k Alberetu si pamätám ešte z pred ôsmych rokov, extrémne strmá, úzka cesta a samá zátačka, k tomu pár aut a je to hotová fantázia. Klesli sme skoro 200 výškových, ktoré zase budeme musieť pracne nabrať. Cesta sa klukatí cez Faetáno,stále stúpa. Mierne sme zmokli, ale nestálo to ani za vyťahovamnie plašteniek. Zastal som na šikmej rovinke s výhladom na San Marínske veže a vytiahol desiatu, z tých ľahkých raňajok sa moje malé téélo moc dlho týrať nedá. Laco nasledoval môj príklad.
Pod San Marínom dobieham Jarda s Vladkom a Lubicou, stretáme aj viacerých našich od Milanka.
Bycikle zamykáme pred hlavnou bránou, pod dozorom miestneho policajta, ktorý tam stráži prechod pre chodcov. Vyrazil som do mesta s Lacom. Uličky sú samý obchodík, ale všetko už je také uniformné, všade viac menej to isté, samé čačky, len ceny tu boli podstatne nižšie, majú nejaké nižšie dane.
Prezreli sme si mestečko i horné hrady, sú tam krásne výhľady na krajinu okolo i moc pekná architektúra stavieb, kamenné budovy dýchajúce vekom v kontraste s lanovkou stúpajúcou zo severozápadu. Kúpil som si magnetku, podebatili sme s predavačkou zo Slovenska.
Don Camilio študoval mapu pri pive a tak sme sa spoločne dohodli, že nebudeme špekulovať a dole zbehneme druhou stranou na výpadovku povedľa Seravalle až k moru, je to najrýchlejšie a hlavne to rovnomerne klesá. Nebolo to až také rýchle, lebo Peťo chytil defekt a potom druhý aj na starú rezervu, tak došiel na mojej.
Bolo to celé okolo osemdesiat kilometrov, ale výškových sme urobili hodne. Večeru sme stíhali len tak tak,nestihli sme sa ani prezliecť, ale chutilo nám veru až moc.
Spáchali sme sprchu a večer zasadli trochu, pri víne i pivečku, podebatili si i zabekali, ja moc dlho nie, bo som bol uťahaný, jak ten vôl v plote.
