Gradara a Saludecio
2. 6. 2016
Ráno vstávame okolo siedmej. Spalo sa dobre, máme kovové postele, sú tam dve izba po dvoch, som na izbe s Peťom Radosom, vedľa je Jarmal s Peťom Róžom. Umývame zuby v stane i na umyvárke, varíme ranné kafé a o ôsmej ideme pre raňajky, každý má tri sladké pečivá, nejaké maslo, rajčina, paprika a saláma s čajom. Peťo s Jožkom zvaným Alenka boli i v mori zaplávať. Pôvodne mala ísť Alenka, ale na poslednú chvíľu sa rozhodla ísť do Petrohradu a s nami šiel namiesto nej jej brat Jozef, tak sme ho volali Alenka.
Po raňajkách sa objavil aj Blavák Tibor, chodiava s nami jazdiť už niekoľko rokov, teraz tu bol len s plážujúcov partnerkou, lebo jeho parťák Igor mal nejaké problémy a nemohol. Tak sme sa vybrali pozrieť miestne hrady a zámky, cez Catoliku sme sa dostali na najväčší miestny v Gradare. Pozreli sme si mestečko a boli sme aj na prehliadke zámku za štyri eury.
Pokračujeme ďalej a cez Monteluro a Bulo d´Oro sa dlhým stúpaním dostávame do Saludecia. V stúpaní som fotil prichádzajúci dážď. Tu nás dobieha búrka a sedíme na terase zatvorenej reštiky, je tu siesta, ale časť skupiny zbehla do neďalekej otvorenej na najaké pivo, cafe i niečo pod zub.
Po daždi sme sa previezli kuknúť staroveké mestečko. Samá úzka ulička, kamenné dlažby, Municipero, úzke kamenné schody. Vraciame sa nádherným slučkovitým zjazdom, potom rýchlo cez sústavu kruháčov, prechádzame si prístav v Catolike a popri mori sa vraciame do Riccione.
Boli sme sa opláchnuť v mori, voda bola studená, ale dalo sa zvyknúť, po chvíli sa to dalo celkom vydržať aj sme si zaplávali, časť pláž bola už hotová, ale časť pokrýval ešte ten nepekný šedý piesok.
Absolvovali sme večeru a potom sa sedelo, pestovala sa kultúra i dodržoval pitný režim.
