Vltava II. Nadhorany - Český Krumlov
25. 7. 2015
Ráno vstávame skoro. Stan je mokrý, lebo nad ránom trochu pršalo. Umývame zuby a to hneď dva krát tekutou i tuhou zubnou pastou. Varíme kafíčko, poniektorí sa snažia vyčkať radu do tlačového strediska, ja som dostal tip na prázdne toalety v neďalekej reštike. Objavili sa i stratené duše, ktorým uplavalo niekde veslo, utopili cigary, kúpať ich už nebavilo a prespali niekde za bufetom v sude. Nuž hlučne sme ich uvítali a aj nám odľahlo. Tak sme zbehli ešte na pivečko, Fajky s Ďurim si boli vybaviť náhradné veslo. Dnešná etapa končí v Českých Budejoviciach v kempe Vltavan, je tu možnosť zísť štyri jezy v meste a za ním nám naložia lode a prevezú zase späť do kempu.
Počkal som, kým nebudú na vode aj poslední a spolu s nimi som zaisťoval chvost. Stáli smer hneď po päťsto metroch, dali sme po dvoch dvanástkach a pokračovali. Po asi štyroch kilometroch sme zase stáli, v bufete z ktorého akurát odchádzali naši, zase pivko, nejaký kolobasa a Fajky tam objavil cigarky, tak si pár dokúpil. Ešte sme stáli v bufete pod peknou skalou, dal som si pečenú kukuricu, pri stle sedeli nejaké baby z doby kamennej, mali taký vrecovinový dvojdielny outfit a jedna mala vo vlasoch polmetrovú polystyrénovú kosť, viem znie to divne, ale nebol som až tak nadratý ako to znie.
Kemp Vltavan bol hneď za tou skalou, keby sme vedeli tak ani nestojíme. Vytiahli sme lode na strmý breh, stan som už mal postavený a tak som len tak naľahko vyrazil za našimi do mesta. Bolo to asi tri km., videl som tri splavy a ten druhý veru vyzeral hodne divoko. Hneď za prvým bola dlhá drevená lávka, zastrešený uzavretý most na druhý breh. Mestečko žilo históriou, malé námestíčka, krčmičky i reštaurácie. Konečne som si mohol zameniť české koruny, doteraz nebola nikde zmenáreň ani bankomat. Na námesti sedeli v nóbl reštike naši tak som si prisadol, dal som si preso. Naši sa zdvihli a ja že ich dobehnem keď zaplatím, ale chyba lávky, ten personál bol otrasný, za dvadsať minút som nebol schopný dosiahnuť zaplatenie, tie baby to mrvili až strach, pri všetkých troch stoloch kde inkasovali nesedel účet, zákazníci väčšinou nemci im to vracali a museli to prerábať, až som sa naštval a šiel som to zaplatiť dnu, najprv sa tvárila pohoršene, ale keď som jej vysvetlil, že za dvadsať minút nemôžem zaplatiť blbé preso, tak pochopila, že moja trpezlivosť je už minulosťou.
Tak naši už boli v trape a tak som zahájil návrat, chcel som sa najesť v nejakej reštike mimo centra, ale prechádzal som okolo malého bufetíku odkiaľ to dobre zavoňalo a tak som si dal kebab v žemli, bol výborný a bolo ho toľko, že som ho ledva dojedol. Sedel som pri vode a sledoval jeden zo splavov. Dosť sa ochladilo a ja som bol len naľahko, tak som sa radšej vrátil do kempu. Dal som si ešte malú držkovú. Rozbolela ma nejako hlava, myslel som že to bol následok tých doobedných pív, ale neskôr som počul, že bol nejaký nízky tlak. Zaliezol som do spacáku a vyspal som sa z toho. Vedľa stanu bola nejaká väčšia partia s gitarou a vyspevovali, druhá skupina na druhej strane stanu sa ich snažila prekričať, len chvíľami výnimočne hrali to isté. Spalo sa pritom celkom dobre.
