Výjazdy na Skalku za upraveným snehom sa stali vítaným spestrením zimnej sezóny
Skalka bežková, prvého tretieho a moja prvá tejto sezóny
1. 3. 2015
Boli sme dohodnutý s Čulim, Ľubom a Magdov, že ráno vyrazíme na skalku, ale Čuli vypadol, lebo ho ráno rozbolela noha.
Nebolo veľa aut a parkovali sme hore pri hoteli. Sneh bol neskutočne rýchly, premrznutý a nič na ňom nedržalo. Dorobili sme sa ako kone a zjazdy boli samovražedné. Skušali sme vosky aj klistre, červené aj strieborné a všetko jedno, šmýkalo to ako vpred, tak aj vzad.
Šli sme Južný okruh k čerešni a veru pod stúpaním k zadnej lúke sme bežky vyzuli a pešo šlapali, tak ako aj stúpanie k hostincu.
Na hostinci boli aj Harcegovci, dali sme si čaju a horca a ja som sa dozvedel, že Milanko má nejaký dobrý univerzálny klister, ktorý drží a nešmýka. Stretli sme ho asi päť minút pred krížami a ja som ho uprosil, nech mi toho čarovného klistra trochu dá, lebo tu na fleku umrem od driny.
Potom to už bola pohodička pohoda, ten nezmar držal ako prilepený, hore kopcom ako na pásoch a dole kopcom tiež brzdil na príjemnú rýchlosť. Ľubo s Magdou mazali ten červený klister a vraj už aj ten držal, ale ten Milankov bol lepší.
Cestou dole sme sa zastavili v obchode v Kremnici a kúpili univerzálny strieborný klister od -5 do +3°C ja aj Lubo.
Skalka druhobežková na MDŽ
8. 3. 2015
V nedeľu sme vyrazili na Skalku v hojnej zostave, mal som v aute Malinu a Duška, s Lubom šli Priehodovci, Janka a Magda.
Šli sme Južný okruh okolo Velestúra na hostinec a späť. Namazaný som mal ten Milankov klister a držal ako lepidlo, Lubo už testoval ten nový klister a bol spokojný. Trať bola rýchla a plná bežkárov.
Na hostinci sme stretli Otíka na bežkách a kopec hornonitriancov napešo, bol tam nejaký kremnický prechod a na hostinci bol aj uvarený guláš. Objavil sa aj Janíčko Mikuleje a tak sme pokecali a dobre nám tam na slniečku bolo.
Cestou späť to už Duškovi šmýkalo, ale nejako to dobojoval. Hodili sme bežky na auto a presunuli sa k zvyšku partie do Limby, čosi zajesť a vypiť.
Slniečko pražilo a chvílu sme posedeli aj na terase
Skalka treťopokusová
10. 3. 2015
V utorok som sa dohodol s Peťom Róžom a vyrazili sme mojim autom na Skalku. V Kremnici si Peťo kúpil ten uniklister. Na Skalke moc aut nebolo a ani bežkárov. Dali sme si celý južný okruh smerom k čerešni. Peťo si nevedel vynachváliť nový klister, vraj tí Nori vedia čo robia. Pri trojici sme museli prejsť par metrov po suchom lísti a ihličí, lebo sneh kamsi zmizol. Potom ešte len ten klister držal. Na hostinci bolo zatvorené, tak sme len tak posedeli na slniečku a kecali s dvomi prievidžancami.
Cestou späť sa prejavila rôzna kvalita snehu, počas jedného zjazdu sa mi bežky chvíľami prudko rozbiehali a chvíľami tak prilepili, že som aj tigra vrhol, záležalo či je sneh v tieni a či na slnku. Na slnku bol už evidentne nakyprený a mäkký až moc, kým v tieni tvrdý až ľadový.
Cestou späť som toho už mal plný fiok, bol som uťahaný ako by som celí deň fúrikoval a bol so veru rád, keď sme sa dostali k autu. Ešte sme zbehli na poriadny obed na Toliar a zahájili program návrat.
