Poludnica
3. 10. 2015
Vyrážame z Kanianky na dvoch autách, v každom je päť turistiky chtivých účastníkov, niečo po siedmej hodine. Miestami je hmla cez ktorú sa prediera nesmelé ranné slnko a miestami je to už roztrhané. Pri Martine nestojíme a tak prichádzame do Ilianova k družstvu, kde parkujeme cca. o pol desiatej.
Doustrájame sa a vyrážame po ceste k odbočke na lúku, kde sa nám okamžite darí zakufrovať. Najprv sme sa ťahali doľava, potom doprava a nakoniec sme prešli lúku krížom k začiatku stúpania na kraji smrekového lesa.
Stúpanie to bolo záživné z 640mnm do 1548mnm na trase dlhej 5,5 km, teda 970 výškových metrov. Chodník sa ťahal po ihličí, bol upravený a šlo sa skutočne dobre, miestami sa otvárali aj výhľady na Končitý Vrch, Roháče, Sinú i na Chopok. Pozerali sme aj nejaké hríby, ale okrem pár michaliek a troch rýdzikov som nič jedlé nevidel.
Na Prednej Poludnici máme prestávku fotíme sa s Tatrami v pozadí, vytiahli sa nejaké poživne i Jarko fľaštičku otvoril. Na slniečku je príjemne, teplo tak akurát, sedieť na zemi sa ešte dá, tak si to patrične vychutnávame.
Po nejakom polkilometri dorážame na trávnatý hlavný vrchol Poludnice orientovaný na juh. Fotíme sa na vyčnievajúcom vápencovom hrote s Tatrami v pozadí. Nasleduje strmý lesný zostup k nádherným vápencovým bralám, tvoriacim klenby, jaskyne, previsy a iné zaujímavé prírodné výtvory s názvom Jaskyňa za Humnom.
Keď sme si to poriadne popozerali tak zostupujeme ďalej po modrej k Sedlu pod Kúpeľom, kde odbočujeme doprava, na žltú do doliny, ktorou sa vraciame k autám, cca. ešte dve a trištvrte hodiny. Dolinou sme šli už po asfalte a nebolo to až také hrozné.
Vcelku to môžem ohodnotiť ako peknú túru s prevýšením skoro kilometer, peknými výhľadmi a tá jaskyňa za Humnom je skrátka nádherná, kvôli tomu strmému úseku za Poludnicou by som to za mokra ale neodporúčal.
