Martinská feráta HZS
15. 7. 2015
Presne v polke júla a v strede týždňa sme vyrazili do Martina zdolať jedinú slovenskú ferátu.
Akciu sme dohodli za päť minút na minime Vht a postupne sme sa rozrástli do stavu trinástich aktérov na troh autách. Bol som po nočnej, ale inak sa nedalo.
Bol to už môj druhý tohtoročný pokus, prvý nevyšiel. Boli sme tu s Čulim a Radosom vo februári, bolo tu skoro meter snehu a celý záver boli laná a stupačky pod snehom.
Počasie bolo ako tak, chvílu slniečko, chvílu pod mrakom a cestou dole sme aj zmokli.
Spodok je choďák dolinou povedľa potoka s drevenými mostíkmi. Línia je jasná, ale Eva aj tak zakufrovala, telefonovala, ostala vzadu a nevedela kade ďalej, čakali sme ju skoro pol hodinu.
Je to tam moc pekné, chvíľami to pripomínalo dažďový prales. Na jednom mieste sme našli aj tri trsy čerstvých bukových hlív.
V hornej čati sú už naťahané laná, nie je to obtiažne, len sa na mokrej skale dosť šmýkalo. Na križovatke sme sa rozhodli pre pravý ťažší variant. Je tam jedna déčková kratučká pasáž, ale inak pohoda. Stále sa to drží potoka a vytváralo to neskutočné scenérie.
Nad ferátou sme sa odferovosetovali, niekto si doplnil kalórie a všetci sme sa po modrej presunuli na chatu. Pivko bodlo a aj šošovicová, či rajčinová neboli od veci. Pri vedľajšom stole oslavovali a padol tam aj nejaký gambáčik.
Po asfaltke a neskôr zvažnici sme za poldruha hodinky zostúpili dole na parkovisko k autám. Trochu sme pritom zmokli, ale za desať minút vyšlo slniečko a tak sme došli suchý.
Susedia mali problém, bol to mladý pár a kým boli hore tak im niekto z kufra auta ukradol tri batohy, volali policajtov a spisovali zápisnicu. My sme našťastie našli všetko v poriadku.
Veľmi pekná akcia, všetci boli navýsosť spokojní, na to že to bola taká rýchlovka v strede týždňa bola účasť hojná a už boli aj otázky kam pôjdeme ďalšiu stredu.
