Choď na obsah Choď na menu
 

 

Krpaté Karpaty II.


 

18. - 19. 4. 2015

Minulý rok o takomto čase sme urobili časť z Bratislavy na Vápennú a dolu do Plaveckého Podhradia a tak sme tohto roku chceli pokračovať. Ohlásil som Dominiku, Ľuba, Peťa a Jaromíra. Čuli to stiahol pre bolesť v kolene, že si netrúfa s tým šliapať dva dni, Ľubo zas behá do Holandska, ale Jarko Malina sa chytil, že ide s nami.

Ráno v sobotu 18. 4. 2015 o šesť tridsať vyrážame na trasu do Nitry, kde naberáme Dominiku a presúvame sa do Brezovej pod Bradlom, kde nechávame auto pri autobusovej stanici. Busom sa presúvame do Jablonice a odtiaľ do Plaveckého Podhradia.

Na trasu nastupujeme niečo po desiatej, slniečka moc nie je, ani moc teplo, čo nám až tak moc nevadí, lebo nás čaká príkre 550 metrové stúpanie na Vápennú.

Asi vo výške 700 metrov sme sa dostali do oblakov, z ktorých padala zamrznutá srieň. Bola slušná kosa a za tých podmienok sme dosiahli vrchol. Jarko sa vytrepal hore na rozhľadňu a dali sme si nejakú ústnu vodu značky Jack Daniels Listerin. Po ostrom a členitom hrebienku pokračujeme ďalej na Mesačnú Lúku, kde sa to zmenilo na trávnaté pahrbky, ďalej lesom na Uhliská a Amonovú lúku, kde sa nám podarilo slušne zakufrovať. Kecajúc schádzame asfaltkou bez značky, čo zisťujeme až po dlhšej dobe, ale Dominika na mobile zistila, že sa to nižšie napája, tak sme pokračovali až na Monrepos, stavbu evidentne pôvodnú patriacu lesom s pár chatkami. Odtiaľ ideme na Tmavú Skalu, potom Čiernu skalu a na Červenú Horu, za ktorou zase zle odbáčame, namiesto doľava sa ťaháme doprava pod Veterlín a tak spodok na Brezinky schádzame lesom po nevýraznom chodníčku priamo na kaplnku, kde ma počkali, kým so odbehol na jaskyniarsku studničku pre vodu.

Schádzame na Brezinky a potom sa spodkom presúvame pod hrad Ostrý Kameň, stúpanie je solídne, zase sa prezliekame, lebo v doline Brezinky bola kosa a tu ešte hreje slniečko, čo v kombinácii so stúpaním vytláča von kopu potu. Kopček mal asi dvesto päťdesiat metrov, prezeráme si starú ruinu a hľadáme nejaký flek na noc. Pôvodne sme mali ísť ešte ďalej, lebo je len štvrť na päť, ale ďalej sú Záruby so stúpaním ďalších dvesto metrov, takže tam bude chladnejšie a nevedeli sme či je tam nejaký flek, ich prejdenie až za Havraniu skalu by trvalo ešte dve a pol hodiny, ale Jarko už mal toho evidentne dosť, zobral si fungláče topánky a tie mu z vďačnosti narobili poriadne otlaky, aj kolienko už mal stiahnuté, aj Dominika už chytila otlak a mne sa tiež vlastne nijak extra dobre tiež nešlo.

Zložili sme sa na jedinom fleku, kde nefúkalo a bolo tam dobré ohnisko, založili oheň a postavili stan. Vytiahol som slaninku, Jarko klobásku, Dominika pivečko a tak sme opekali, niečo pokurili i popili, kým sa zotmelo. Sklamali sme ešte zo dve partie, lebo tiež chceli náš flek, ale bolo už obsadené. Zobral som len taký ľahký stan jednovrstvák a ten sa nám vypomstil, v noci bolo okolo nuly, stan sa strašne zarosil, ľahké spacáky navhli a bola slušná kosa. Jarko tiež použil návlek na spacák a keď som ho z neho ráno sťahoval mal spacák celkom mokrý.

Ráno som odfotil vychádzajúce slniečko, priehradu Bukovú i vrtule na Rozbehoch. Spravili sme snídani a kafíčko, posušili a pobalili veci a vyrazili ďalej. Zase ostrý vápencový hrebienok vhodný na zlomenie nohy, spústy konárov polámaných ťažkou námrazou, miestami prekladaný lepšími miestami. Na záruboch je zavetrený dvojkríž, tak sme tam chvíľku posedeli. Pomaly klesáme cesnakovým chodníkom v lese až k pekným lezeckým skalám zvaným Havrania skala, kde je aj jaskyňa, ale na sklamanie Dominiky uzavretá.

Klesáme ďalej až do údolia, vľavo sa otvára pekný priesek s linkou a mení sa i reliéf krajiny, podklad je rozdrolený vápenec a buky nahradili borovice. Schádzame do chatovej oblasti a pekným exponovaným chodníčkom s mostíkom až na hlavnú cestu. Na autobusovej zástavke mudrujeme čo ďalej, Jarko už dumal aj nad autobusom, ale potom ho presvedčíme nech ide s nami na vlakovú staničku Dolná Raková. Je teplo až moc a po asfalte sa presúvame o kus nižšie.

Odbočujeme doľava na úzku cestičku, kde nás zaujal reklamný plagát pre pozemné úpravy, to je asi pre lesnú zver. Prechádzame okolo vysokého výbehu so srnkami a ďalej aj muflónmi.

Zas sa dostávame do chatovej oblasti, tentoraz sa vola Sokolské a šťastne kufrujeme, lebo po dvesto metroch zachádzky nachádzame otvorenú krčmičku. Dali sme si kávu, pivečko a hlavy dohromady, i rozhodli sme sa prebojovať cez Lipový vrch, po žltej zbehnúť do Jablonice. Jarko sa trochu bránil, že na ten vlak je to bližšie, ale presvedčili sme ho, kto vie koľko by tam čakal na spoj.

Za poslednou chatkou sa odrážame doprava a priesekom stúpame až na hrebeň, kde napravo vidíme Rozbehy so štyrmi vrtuľami. Povedľa plotu schádzame až nad Jablonicu na lúky. Bolo teplo a bezvetrie, v diaľke sme videli Bradlo i Javorinku, tráva sa zelenala, cieľ bol na dohľad a tak sme sa natiahli. Jarko a Dominika sa vyzúvajú a bosí idú lúkou. Dole nás zaujal hustý borovicový nepriechodný les, ktorý sme pochopili až keď sme to obišli a z druhej strany bol vjazd na honosné sídlo, ten les bol vlastne živý plot.

Na autobusovej stanici sme zistili, že nám to ide až o hodinku, tak sme zbehli na pizzu, nealko pivo i alko biely rum. V autobuse sme už i podriemovali, v Brezovej sme sa naautili do môjho tátoša a vyrazili domou. O pol ôsmej konečne dorážame do cieľa, Jarko presadá do svojho a pokračuje ďalej do Prievidze. Ja som bol zase hladný ako Čenkovej syn, tak som sa najedol a vzal psa von na pol hodinku, mne sa síce ani moc nežiadalo, ale on bol šťastný ako blcha.

Keď to mám zosumarizovať, tak sme prešli dokopy 36 km. z plánovaných 55 km., ale prešli sme tie najkrajšie, najťažšie úseky trasy a dokončíme to nabudúce, na Bradlo to je ešte nejakých 26 km, ale ľahším terénom. Skrátka chcelo to isť denne o tri hodiny viac a bolo by to reálne. V sobotu sme končili o štvrť na päť a v nedeľu sme boli na stanici o tretej.

Tie ťažké batohy nám dali skrátka zabrať, telo takto po zime je nerozhýbané, na Vápennú nám snežilo, na Ostrý Kameň sme šli v tričkách, v noci mrzlo, na asfaltke zase hic až moc. V podstate pekná akcia, nový kraj, staré nohe v nových botách, zimno v noci i všeličo iné, tak hádam o rok pôjdeme ďalej.

 

 

p4192241.jpg

 

 

Ďuro


 

 

Náhľad fotografií zo zložky Krpaté Karpaty II: