Furkotský štít
9. 8. 2015
Ráno vstávame o siedmej, dvojitá hygiena, raňajky, kafe, o ôsmej je stretko pri kostole a presun na Štrbské pleso.
Stúpame hore Mlynickou dolinou na Vodopád skok. Po výšvihu nad ním ide chodník okolo plesa, vpravo je Pátria a Satan, ďalej prechádzame okolo miesta pádu vrtuľníka horskej služby v roku 1979 so siedmymi obeťami, nad ktorým je strmý výšvih. Nad ním je Capie pleso od ktorého strmo stúpame na hrebeň, je horúco, slnko praží a vietor nefúka. Prichádzame k odbočke na zrušenú žltú na Furkotský štít, postupujeme traverzom a neskôr rozlámaným ľahkým žľabom až na hrebienok. Nasleduje vrcholový výšvih a spoločná fotografia. Okrem nás tam boli aj nejakí český turisti.
Zostupujeme naspäť, tentoraz inou trasou na križovatku odkiaľ stúpame k preplnenej Bystrej lávke. Pretlačili sme sa vľavo od reťazí po ľahkom výšvihu a sledovali veľkú skupinu Španielov, čo pomaly bojovali na reťaziach. Nakoniec dorazili aj naši, okrem Jožka s Milkou, ktorí schádzali chodníkom druhou stranou k Hornému Wahlenbergovmu plesu a úspešne sme prekonali sedlo. Stretli sme sa pri plese a dali sme prestávku, niečo zajedajúc sledovali sme miestnu myšku ako vykukuje spod kameňa.
Zostup bol nekonečný a dobre nám padlo vystrieť sa na trávičke. Traverzom po modrej sme sa odrazili na chatu Solisko, kde sme niečo pojedli a hlavne popivovali, vtipkovalo sa o lanovke, až to odrazu vyzeralo reálne, čakal nás ešte kus cesty domou, kolená už toho mali celkom dosť a nikomu sa vlastne ešte dve hodiny pešo dole ísť nechcelo.
Jarko išiel pozrieť kedy to ide, ale motal sa okolo zimnej lanovky, aj mu bolo divno, že je to nejaké mŕtve, tak sme ho navigovali doľava k tej funkčnej, stála deväť euro a bolo to celkom fajn.
