Dvojitý Vyšehrad
15. 10. 2015
Na sobotu hlásili pekný čas a výnimočne sa aj trafili, čo sa im akosi nestáva často. Prebúdzalo ma slniečko, predierajúce sa cez bielu perinu hmly.
Mal som v pláne niekam vyraziť, v hre bol Jankov Vršok, alebo Vyšehrad. Na Vyšehrade som nebol už vééľmy dávno, plus dalo sa to spojiť aj so zbieraním a fotením hríbov, tak som sa rozhodol pre tento variant.
Hodil som do väčšieho batohu bundu, košík, väčší foťák a statív, pribalil paličku, vodu i nejaký frištik. Seba s batohom som hodil do auta a vyrazil.
Auto som nechal na parkovisku pri vysielači a po lúke som stúpal k najvyššiemu bodu na okolí. Fotil som nejaké bedličky aj bodliaky.
Ráno bolo chladné, slnečná rosa sa trblietala v tráve, ale v tom kopci som sa rýchlo zahrial. Dobehol som pár turistov na vychádzke. Vrchol Vyšehradu je skalnatý s krásnym výhľadom doďaleka.
V minulosti tu bol veľký hradný komplex, čo strážil prechod z Turca na Hornú Nitru, ale dnes už z neho nič neostalo. Bol vidno Kľak, skalu Partizán, Tlstú s Borišovom i v ďiaľke už biele vrcholy Malej Fatry, Chlebu, Kriváňov a Suchého.
Strmým zostupom som sa prehupol na druhú stranu a po lúke prekonávam druhú terénnu vlnu. Vstupujem do hustého tmavého smrekového lesa, za ktorým sa dostávam na lúku. Našiel som pekný smrekový svah a vytiahol košík i foťak.
Rástlo všetko okrem dubákov, hodne suchohríbov hnedých i karmínových, pár rýdzikov, nejaké pôvabnice fialové a našiel som i pár veľkých tmavohríbov. Nafotil som i hodne rôznych nejedlých húb, je to dosť náročné na čas, ale bol to príjemne strávený čas.
Košík bol plný a tak som sa po svojich stopách vrátil na Vyšehrad a dole k autu. Ten kopec s plným košíkom dal celkom zabrať, až som sa zapotil.
Z vrcholu som zase spravil pár záberov, keďže slnko už svietilo už z našej strany a tie hory hrali všetkými farbami.
Slniečko svietilo celý deň a tá farebná jeseň v lese je skrátka nádherná, aj som sa prešiel, aj hríby nazbieral a niečo pofotil, moc pekný deň to bol.
Ďuro