Výlet na Ostrú
24. 4. 2014
Mama bola na liečení v Turčianskych tepliciach a volala mi, že si zabudla lieky na tlak, tak keď som tam už musel ísť, zobral som si i veci, že si niekam vyrazím.
Za cieľ som zvolil Ostrú, hore Blatnickou dolinou a dole neznačeným chodníkom po hrebeni.
Zastavil som sa v Dubovom nabrať budišky a v Tepliciach ma chytila taká búrka, že ani stierače nestíhali. Už som to chcel zabaliť, ale potom sa celkom vyjasnilo a tak som to skúsil.
Auto som nechal na parkovisku pri pamätníku a pribalil som klobúk a dáždnik, rátal som že zmoknem.
Bolo už pol tretej a tak som sa moc neflákal, ale keď fotím, tak to moc rýchlo nejde. Po značke Blatnickou som ešte nešiel, vždy som šiel neznačeným chodníkom a tak pekné vápencové bralá v Belianskej doline i v Jurášovej doline ma celkom prekvapili.
Ten kopec ma prekvapil ešte viac, hádam si nepamätám iný taký strmý chodník, porovnal by som ho k chodníku na Jaseňovú skalu, ale tri krát dlhší, prevýšenie cez päťsto metrov.
Pred vrcholom ma dobehol cyklonosič, bike na chrbte, ale išiel rázantne, tak som sa s ním chvíľu zviezol. Nešlo mi do hlavy, kade chce pokračovať, ale vysvitlo, že pôjde dole tak ako aj ja.
Na hrebienku od Zadnej Ostrej bolo hodne rozkvitnutých prvosienok, horcov a neskôr aj poniklecov. Slnko to pekne nasvecovalo a tak som čosi pofotil.
Celkom som sa zasmial, keď ma tesne pod vrcholom chytila prehánka. Pri poslednej Ostrej, sme tu riadne zmokli, Slávka na to asi nikdy nezabudne.
Ten chodník dole bol riadne rozrytý, buď by ho mali uzavrieť a zakázať, alebo v tých eróznych miestach spevniť.
V závere som si to skrátil strmým žľabom, šli tade predo mnou už viacerí, ale nebola to žiadna výhra, aj nohe mi pár krát na tom lísti ucekli a aj som si raz sadol za jazdy, no čo už aj take treba vedieť prejsť.
Ešte som odfotil dielko miestneho rezbára i kontakt na neho, tá socha sa mi fakt páčila.
Ďuro