Bralie a veľký Vrch
11. 4. 2014
V piatok po obede som sa zaviezol ku Chalmovskej slepičiarni a pešo som pokračoval k vápencovému masívu zvanému Bralie. Bolo pekne a slniečko hrialo, tak som niesol svoj najväčší a najťažší foťak, že voľačo pofotím.
Bol to už môj druhý pokus z Bralia, lebo prvý nevyšiel podľa očakávania. Bolo to asi pred dvoma týždňami, bol som hore s Lubom a nafotil som všeličo. Moje prekvapenie doma, keď som zistil, že vo foťaku nie je žiadna karta bolo neskutočné. Čím zložitejšia mašina, tym väčší dement. Hadam na všetkých ostatných foťákoch by som to zbadal okamžite a na tomto ništ, veselo si fotil a vôbec mu nevadilo, že vlastne nefotí. Tak schuti som sa už dávno nezasmial.
Tentoraz som nešiel hore klasikou vedľa lezeckých stienok ale chodníčkom na južnej hrane Bralia. Fotil som kvetinky, vápencové bralá i výhľady do našej kotliny. Navrchu som sa musel predierať hustým porastom, kým som nevyšiel na holiny Veľkého Vrchu.
Nafotil som i Jaštericu Zelenú, tie sýto zelené sú samci a zeleno hnedá je samička. Našiel som i odkvitnuté poniklece a kopec iných kvetiniek.
Dole som zišiel klasickým chodníkom okolo skaliek a odfotil som i peknú lezkyňu v nepeknom fleku.
Celkom solídne som sa prešiel a výsledok môžte posúdiť sami.
Ďuro