Vtáčnik slnečný
Vtáčnik Slnečný
XII. XII. MMXIV
12. 12. 2014
Peťo v práci spomenul, že si v piatok vybehnú s kamarádom na Vtáčnik. Piatok sa ukázal slnečným ránom a to ma presvedčilo, aby som vytiahol topánky a zbalil batoh.
Vybehol som si hore za hodinu štyridsať v slušnom tempe, nie úplne naľahko, trepal som väľký foťák a kameru.
Nad amfikom to bolo zamrznuté na kosť, na zhorenom salaši bol odmäk a hore asi sedem cm. snehu, námraza zo stromov už opadla, ale bola dobrá viditeľnosť.
Cestou dole sme sa zastavilio na horných Horných Kostolíkoch aj na dolných Horných Kostolíkoch. Sú to pekné andezitové veže a vežičky.
Pri zostupe sme stretli český pár, šli naľahko bez batohov, ešte sme to preberali a pochopili to až na Siahach, kde mali odparkované auto. Vtáčnik, vždyť to je brnkačka, za hoďku hore dole, ani sme se nezpotili. Ale by som sa zasmial, keby im zavreli dole rampu, bolo by zaujmavé ako by to riešili.
