Vtáčnik ľadový
3. 12. 2014
Brat Števo vymyslel vyraziť niekam pri sledovaní webkamier z horských chát.
Bolo viac cielov, ale vybrali sme najbližší - Vtáčnik.
Do rána ho to ale prešlo. O pol ôsmej mi volal, že to nemá zmyseľ sa niekam trepať, ale keď som mu povedal, že ja idem aj bez neho, zaváhal a nakoniec sa vyjadril, že teda možno dojde.
Auto sme nechali pri amfiku a vyrazili sme. Bolo to mierné blatkové, na ploche pred stupákom pri tabuli blatkové po členky.
Moc sme sa neponáhľali, ale Števo chcel byť pri aute do pol druhej, ešte mal nejaké povinnosti.
Od Zhoreného salaša po Siahy na nás pršalo zo stromov, ako sa topil sneh na konároch.
Od odbočky na nový chodník sa buky začali ohýbať pod ťarchou ľadu a každú chvílu sme počuli ako voľačo žuchlo na zem.
Tie konáre a vrcholce vážili aj cez päťdesiat kilo, tie zlomy mali hrúbku aj cez desať cm. Take niečo keď spadne z ôsmych metrov môže aj zabiť.
Hore bolo všetko obalené ľadom, točil som kamerou a bolo to moc pekné.
