Trojkráľový Rozsutec
6. 1. 2014
Ako prvá novoročná vychádzka sa už dlhodobo ujal výstup na Veľký Rozsutec na tri krále, čiže šiesteho januára.
Tohtoročný sme skoro odbavili už piateho v nedeľu, ale hlásili nejakú lomotu, tak sme to odložili na šiesteho a dobre sme urobili.
Od parkoviska v Štefanovej sme vyrazili v hmle a sivote, teplota hodne nad nulov, lúky bez snehu.
V Dierach bolo dosť nových rebríkov i iných kovových prvkov, ale málo ladu.
Akcia je dosť známa a na štarte sa zišlo hodne turistov.
Hore dierami a aj lesom sme sa celkom slušne spotili.
Na lúčnici sme boli odmenený krásnymi pohľadmi na Malý Rozsutec, teda keď sa hmla rozostúpila.
Na Medzirosutcoch bola prestávka, pofotili sme exsnehuliaka a poniektorí sa aj omačkovili.
Stúpanie na Veľký je strmé a bolo už v snehu. Po východe z lesa pribudlo ladu a tak sme i ostatní obuli mačky.
Otvárali sa nám neskutočné pohľady na biele inverzné mrakové more so zalesnenými ostrovmi.
Na vrchole vo výške cez tisícšesťsto metrov sa nás zišla pestrá spoločnosť.
Vietor nefúkal a tak sa všetci vyhrievali na zimnom slniečku, zajedali desiatu i popíjali čaj z termosiek.
Zostúpili sme na Medziholie, kde už zase panovala pani hmla a po šmyklavom blatovom chodníku až do Štefanovej.
Posádka Vladkovho vozidla si musela dávať obzvlášť pozor, lebo vyhlásil, že nikoho so zablateným zadkom domov neberie.
Ešte sa nám ukázali posledné výhlady na Veľký Rozsutec a potom už len nastup a cesta domov.
Ďuro